Zmrzlinárka Julijana

Prišla do Bratislavy zo Slovinska aj so svojim manželom v roku 2014. Najskôr ako turistka, ale mesto sa jej tak zapáčilo, že sa rozhodla zostať  tu žiť a podnikať. Vo svojej domovine vyštudovala vysokú školu ekonomickú, práca v kancelárii ju však nelákala.Preto sa od manželových rodičov naučila vyrábať zmrzlinu a všetko okolo toho. Julijanu môžete vidieť vo vkusnej uniforme aj za pultom so zmrzlinou neďaleko sochy, ktorej bratislavčania hovoria Čumil. Zmrzlinu, ktorú predáva vyrábajú len z tých najkvalitnejších surovín lebo motto ich rodinnej firmy je „Každý zákazník musí byť spokojný“.

Na Bratislave sa jej páči, že je to hlavné mesto, ale nie je príliš veľké a je z nej blízko do Budapešti, Viedne, Prahy i do jej rodného Slovinska. Na Slovákoch má tiež rada, že vedia čo je to dobrá zmrzlina a to, že im nevadí zaplatiť viac za kvalitu. Trochu zapochybovala o našej pracovitosti po zlých skúsenostiach so zamestnávaním brigádnikov. Aj Slovinci vnímajú, že cudzinci naše dva národy nevedia rozlíšiť, ale nevadí im to. V Slovinsku si zase mýlia Čechov a Slovákov, považujú nás za jeden národ. Keď bola vojna v bývalej Juhoslávii, tak bola ešte malá a tak o nej veľa nevie.

Juliana je za svet bez hraníc, nevadí jej multikultúrna spoločnosť a dopraje všetkým deťom na svete také šťastie ako má jej syn.

Keď som s ňou ukončil prácu na tomto príbehu ponúkla ma citrónovou zmrzlinou – bola výborná!

‍