Z veľkomiest do kanadských hôr

Petra Hamarová sa narodila v Topoľčanoch, vyrastala v dedine Továrniky. Študovala najskôr na 8-ročnom Gymnáziu v Topoľčanoch, potom dva roky na UKF v Nitre, obor reklamná tvorba a masmediálne štúdia. Keďže štúdium úplne nespĺňalo jej predstavy, rozhodla sa odisť, všetko risknúť a presunúť sa do Londýna. Vyštudovala obor Interactive Multimedia, čo bol mix webového dizajnu, programovania, videoprodukcie, manažmentu a masmédií.

Kde a na akej pozícii sa začala tvoja pracovná kariéra?

Prvý rok sompracovala ako grafická/webová dizajnérka a potom som prešla do projektového manažmentu. Pracovala som reklamných agentúrach, mediálnych firmách a IT firmách zameraných na vývoj softwaru a mobilných aplikácií. Začínala som po škole pracovať v Londýne.

Prečo  si sa rozhodla pracovať v zahraničí?

V Anglicku sa to tak nejako organicky vyvinulo, že po škole som tam chcela vyskúšať aj profesijný život a kariérne možnosti. Po pár rokoch som sa aj prostredníctvom práce premiestnila do Prahy, kde sú tiež veľmi veľké možnosti v oblasti technológií. Takže tie pracovné možnosti sa vyvinuli a naskytli samé. Tiež verím, že čím viac človek cestuje, zažíva iné kultúry, získava rôzne poznatky a skúsenosti, tým viac sa rozvíja jeho osoba aj osobnosť, má mnohostrannejší rozhľad a vie sa na vec pozerať z rôznych uhlov a viac otvorene. Nie je to možno cesta pre každého, ale ja som to takto cítila, tak som sa podľa toho riadila.

Momentálne žiješ tretí rok v Kanade. Čo ťa viedlo k tomuto rozhodnutiu?

Úplná zmena životného štýlu. Dovtedy som pracovala vo veľkých metropolách, na obrovských medzinárodných projektoch, s veľa ľuďmi, zodpovednosťou a v tvrdom biznis svete. Potrebovala som oddych, vzdialiť sa trochu od všetkého toho tlaku a trávenia xy hodín za počítačom, na konferenčných hovoroch a podobne. Aj keď som vždy mala okolo seba kopec kamarátov a robila som nespočetné množstvo aktivít, predsa to nebolo ono. Chcela som tráviť viac času v prírode, aktivitami čo ma bavia, venovaním sa sebe a svojmu vnútornému ja. Keďže absolútne milujem prírodu, rozhodla som sa presťahovať do Kanady, priamo do hôr a lesov, do krásnej a nespútanej kanadskej prírody a začať si užívať každý deň naplno. Budím sa v srdci prírody, každý deň môžem ísť na horský bicykel, snowboard, bežky, behať po lesoch, kúpať sa v  jazerách, užívať si posedenia na plážach s kamarátmi, dýchať čerstvý vzduch, hýbať sa a mať okolo seba tú neskutočne nádhernú prírodu, ktorá ma nabíja životnou energiou. Nehovorím, že sa možno na chvíľu nevrátim do mesta, hlavne kvôli nejakým pracovným projektom, ale momentálne v tejto danej etape života som potrebovala byť tu a teraz, čiže v Kanade a v horách.

Kde a s kým v Kanade bývaš?

Bývam vo Whistleri, čo je jedno z najznámejších a najpopulárnejších lyžiarskych stredísk, kde sa v roku 2010 konali zimné olympijské hry. Máme takú krásnu drevenú chalúpku v lese, okolo ktorej nám behajú medvede, veveričky, zajace a ďalšie zvieratká. A potom tam behajú ešte moji štyria spolubývajúci /smiech/. Máme dobrú partiu, navzájom sa všetci rešpektujeme, pomáhame si, organizujeme spoločné akcie.

‍Akou prácou sa tam živíš?

Takou aká mamomentálne baví, cítim sa v nej dobre a mám z nej radosť. Mávam obdobia, keď mám aj šesť prác naraz a každý deň som v inej. Ale prevažne pracujem ako masérka v hoteloch a popritom sa snažím rozbiehať aj vlastné masážne terapie. Rozdiel medzi masážou a masážnou terapiou je v prístupe ku klientovi, kde terapia je masáž spojená s psychohygienou a dýchacími cvičeniami, kde človek sa po masáži cíti dobre nielen fyzicky, ale aj psychicky.

Môžeš charakterizovať Kanaďanov?

Sú nesmierne srdeční, zdvorilí a tolerantní ľudia. Oni sa ospravedlňujú aj za to, že vás musia vyrušiť aby sa vám poďakovali alebo ospravedlnili za niečo iné. Naozaj sú veľmi zdvorilí, nezištne nápomocní a úprimne milí. Stavajú každého na jednu rovinu a správajú sa k vám rovnako, nezávisle na tom, či im upratujete dom alebo manažujete nadnárodnú firmu. Nesúdia ľudí, nezávidia a nechajú vás žiť, dýchať a viest si život ako chcete, pokiaľ tým neubližujete druhým. Jasne, nájdu sa aj výnimky, ale určite obrovská väčšina Kanaďanov je taká, ako som opísala vyššie.

Čo robíš vo voľnom čase, máš nejaké hobby?

Tým, že žijem v horách tak prevažne outdoorové aktivity /snowboard, bežky, beh, turistka, horský bicykel/, ďalej joga, meditácie, rada tvorím, maľujem, kreslím, čítam, zapájam sa do rôznych aktivít, pečiem zdravé veci, rada sa učím nové veci a zručnosti. Som človek, ktorý sa nenudí a viem si prostredníctvom hobby vyplniť celé dni.

Zažila si v kanadských horách zaujímavú situáciu?

Je ich naozaj veľa, tým pádom, že hory v Kanade sú monumentálne, divoké, človek je veľakrát odstrihnutý od civilizácie a skoro vždy od mobilného signálu, takže je odkázaný sám na seba. Zážitkov je neskutočne mnoho, od nespočetných stretnutí s medveďmi, po stratenie sa v lesoch, visenie na upätí skaly o tretej hodine ráno, kde zhora na vás padajú kamene a omŕzajú prsty od studeného vetra, až po skitouringovanie o polnoci za splnu mesiaca, vyhrabávanie sa zo 60cm prašanu a chodenie domov z práce s čelovkou cez tmavý les, kde pobehuje puma.

Aké máš plány do budúcnosti?

Robím všetko podľa pocitu a mením plány podľa toho čo a akých ľudí mi život prinesie. Mám nejaké svoje sny, ktoré sa snažím postupne si plniť. Určite by som sa viac chcela venovať ilustráciám, napísať a ilustrovať knižku, sprostredkovať ľudom viac relaxácie v podobe masáží, jogy, pohybu, meditácie, pobytov a workshopov v prírode.

Momentálne si pár dní na návšteve Slovenska. Chýba ti rodina?

Rodinu, kamarátov a ľudí ktorých mám rada si nosím vo svojom vnútri. Viem, že sme tu pre seba kedykoľvek bude treba.

Ako by si sa charakterizovala?

Niečo ako voľná duša. Myslím, že to vystihuje moje zmýšľanie a aj konanie /úsmev/.

Tvoj obľúbený komik, filmová komédia?

Čo sa týka otázok ohľadom filmov, vždy som úplne mimo /smiech/. Filmy a seriály moc nepozerám, ak pozerám tv, tak väčšinou dokumenty, kde sa môžem niečo naučiť a dozvedieť. Občas na odreagovanie pozrieme so spolubývajúcimi nejaké staré české komédie a klasiky.

Tvoje životné motto, obľúbený citát?

Momentálne je to veľmi populárny výrok, ale kto ma pozná vie, že sa ním riadim už poriadne dlho. Takže žijem podľa hesla: Žiť a byť tu a teraz. Užívať si prítomno, tešiť sa z malých vecí, nečakať, že čo bude kedy to bude, ale užívať si čo je teraz.

Ďalej sa dosť často riadim heslom, že vesmír mi ukáže cestu a netreba veci siliť a treba sa občas nechať viest životom. Počúvať viac svoju intuíciu než hlavu, lebo intuícia vychádza z podstaty nášho bytia . Ono to vždy nejako dopadne a život to zariadia mnohokrát lepšie ako by sme sami vymysleli, aj keď v danom momente to tak nevyzerá.

Nie som človek, ktorý musí mať vždy a za každých podmienok všetko dôkladne a logicky premyslené, naplánované a preplánované ďaleko do budúcnosti.

‍