Z malého mesta do veľkého sveta umenia

Čítať článok
Anton Zorád
Čítať príbeh

Michaela Švecová sa narodila v Zlatých Moravciach. Detstvo prežila vo Vrábľoch, kde chodila do základnej školy. Vyštudovala Združenú strednú školu odevnú Odbor modelárstvo a návrhárstvo odevov v Leviciach. Je vydatá a má štvorročnú dcérku. Venuje sa maľovaniu, fotografovaniu a bytovému dizajnu.

Tvoje obrazy som objavil na instagrame, čo nimi vyjadruješ, znázorňuješ, majú svoje názvy?

Snažím sa o to, aby vzbudili emócie, podnietili fantáziu a aspoň na chvíľu donútili ľudí zastaviť sa a zamyslieť nad tým, čo tam dokážu uvidieť. Podstatné je, aby ich ľudia videli skôr svojou mysľou ako očami. Obrazom dávam názvy podľa toho, ako ich vnímam ja, ale každý si v nich dokáže nájsť niečo iné, záleží na jeho predstavivosti a nálade. Navštívte instagram mishalynn_abstractart kde uvidíte moje obrazy a fotografie.

Prečo abstrakcia a nie napríklad krajinky alebo portréty?

Krajinky a portréty majú svoje čaro a ľudia ich radi umiestnia na svoju stenu, maľovaniu portrétov som sa dokonca v istom období po strednej škole aj venovala. Takéto maľby sú síce krásne, ale pre mňa osobne až príliš konkrétne a nedávajú mi dosť priestoru na fantáziu a pocit slobody v ich tvorbe. Naopak, abstraktné umenie, ktorému som sa začala venovať na materskej dovolenke, mi tento pocit dáva a navyše pôsobí veľmi antistresovo. Na rozdiel od krajiniek a portrétov nemusím hľadať zaujímavé scenérie a tváre, dokonca nemusím mať ani konkrétnu predstavu, ktorú chcem preniesť na plátno. Len zoberiem štetec, farby a maľujem dovtedy, kým nie som s obrazom úplne spokojná.

Na instagrame máš okrem svojich obrazov aj skvelé portréty. Kto ťa fotografuje?

Fotoaparát je mojou srdcovou záležitosťou už od 14 rokov, vtedy som dostala svoj prvý na kinofilm. Najskôr ma bavilo fotografovanie krajiny, no neskôr ma oslovili práve portréty. Fotografie si vytváram sama len s pomocou môjho milovaného Olympusu, statívu a keď sa podarí, aj dobrého denného svetla. Pri mojich portrétoch tiež platí, že nemám v hlave presnú predstavu o výslednej fotografii, ale viem, aký pocit chcem, aby vo mne vyvolali a snažím sa tento pocit zachytiť. Niekde som čítala, že fotografia by mala byť o hĺbke pocitu, nie o hĺbke ostrosti a to sa pri fotografovaní snažím dosiahnuť. 

Aký je život v malom meste? Nachádzaš tam všetko čo potrebuješ? Neláka ťa ísť bývať do väčšieho mesta?

Život v malom meste je zrejme pokojnejší ako vo veľkomestách a rušných uliciach. Bývame mimo centra , takže tu máme väčšinou kľudné a tiché prostredie. Zároveň je tu všetko len „na skok“ a preto máme poruke všetko potrebné.  Vo väčšom meste by som síce mala viac možností, no i napriek tomu som tu spokojná a nemenila by som.

Fotografovanie do tohto rozhovoru si absolvovala v Bratislave. Ako na teba zapôsobila metropola Slovenska?

Naše hlavné mesto mám veľmi rada, aj keď tam chodím len párkrát ročne. Keďže mám rada miesta s nádychom minulosti, tak ma veľmi zaujalo Staré mesto a dúfam, že budem mať dosť príležitostí na to, aby som tam strávila viac času a lepšie ho spoznala.

Čo by si chcela v živote dosiahnuť, máš konkrétny cieľ?

V umeleckom živote mám toho ešte veľa pred sebou. V prvom rade sa chcem zlepšovať a pracovať na svojom rozvoji. Vďaka obrovskej podpore mojej rodiny som už spravila prvý krok a začala sa naplno venovať maľovaniu abstraktných obrazov, mám už dohodnutých zopár výstav. Dúfam, že ma to raz dovedie k môjmu najväčšiemu snu, ktorým je výstava mojich obrazov v niektorej z veľkých galérií.

Tri najväčšie hodnoty v tvojom živote?

Rodina, dôvera a ľudskosť.

Tvoja obľúbená dovolenková destinácia? Máš nejaký zážitok, na ktorý nikdy nezabudneš?

Jamajka, s manželom sme tam boli na svadobnej ceste. Táto krajina je celkovo nezabudnuteľným zážitkom. No čo mi naozaj vyrazilo dych bola plavba po Modrej lagúne, zátoka Frenchmanʹs Cove a nádherný výhľad z lietadla na západ slnka nad Atlantickým oceánom.

Kde a ako tráviš voľný čas, ako relaxuješ?

Voľný čas trávim so svojou rodinou, maľujem, fotografujem a veľmi rada čítam časopisy o interiérovom dizajne, čo spôsobuje, že to u nás doma vyzerá vždy inak. Okrem toho vyrábam rôzne dekorácie a som trochu maniačka na vianočnú výzdobu, ktorú si tiež často vyrábam sama. Manžel si robieva srandu, že si už s nimi môžeme otvoriť vlastný obchod. Toto všetko je pre mňa zároveň aj relax. Doplnila by som ešte trochu nevšednú záľubu, ktorou je kosenie trávnika, táto činnosť je pre mňa neskutočný oddych.

Tvoje životné motto, obľúbený citát resp. ľudová múdrosť?

„Umelecké dielo, ktoré nezačalo emóciami, nie je umením.“

Paul Cézanne.

Tagy príbehu

Viac príbehov z archívu