Street artom proti násiliu

Bola posledná júnová sobota, pravá letná horúčava a ja som v tieni stromov v hornej časti Námestia SNP v Bratislave zbadal mladú umelkyňu sediacu na červenej stoličke. Na nevzhľadný rozvádzač elektrickej energie maľovala obraz dievčiny so sviečkou v ruke. Vedel som, že to robí v rámci akcie Street artom proti násiliu. Po ukončení fotografovania jej práce som Linde Grékovej ponúkol možnosť zverejnenia fotografií a rozhovoru. Ochotne súhlasila a po prečítaní odpovedí som bol veľmi rád, že som jej túto ponuku dal. 

Odkiaľ pochádzaš, kde žiješ,kde študuješ? 

Pochádzam z Bratislavy,no takmer 13 rokov som žila v Pezinku. Ako 15 ročná som sa do Bratislavy vrátila. Študujem na Strednej umeleckej škole animovanej tvorby v Petržalke. Práve som v maturitnom ročníku kde mojou hlavnou úlohou je vyrobiť animovaný film. Náplňou môjho štúdia animácie je učenie sa pracovať s 3D a 2D programami, figurálne a výtvarne rásť.   

Prečo si sa rozhodla študovať na umeleckej škole?

Moje rozhodnutie ísť študovať animáciu vyplývalo z veľmi hlbokému vzťahu k umeniu, estetike a taktiež i k realizácií rôznych nápadov. Animácia mi prišla ako veľmi krásna cesta na zdokonalenie zručností v oblasti kresby, ktorú od malička vnímam ako svoju blízku súčasť. Škola, na ktorej študujem má výborné technické vybavenie na najlepšie spracovanie animácií. Kvalitné programy, kvalitné počítače,green-screenová miestnosť s možnosťou použitia techniky motion-capture, ktorou sa natáčal Avatar, Hobit a pod. 

Aké máš okrem maľovania záľuby, čo robíš vo voľnom čase?

Môj voľný čas považujem každý moment ktorý žijem, pretože som si  sama vybrala ako ho chcem vyplniť. Milujem to čo je okolo mňa. Rada sa venujem novým veciam, pred rokom som skákala prvý krát z lietadla a tak ma to nabudilo, že som si išla zalietať znovu. Veľmi ma baví chodiť do prírody, do lesov, do hôr, na lúky, milujem oceán a podmorský svet, od malička sa potápam. V pätnástich rokoch som si urobila kurz v spolupráci s profesionálnou freediverkou Katarínou Linczenyiovou, ktorá ma naučila ísť do hĺbky 28 metrov na vlastný nádych. 

Od šiestich rokov tancujem a milujem hudbu. V tanci som si prešla mnohými štýlmi ako balet, hip-hop, jazz, R&B, reggae dancehall, pole dance, scénický tanec, zumba. Momentálne sa venujem  joge a hlbokému stretchingu.  Môj otec je úžasný hudobník (spevák,gitarista - Sany Grék, skupina Sanyland) a už ako dieťa som si s ním spievala mnoho krásnych  pesničiek, čo ma doviedlo do speváckych súťaží, ktoré som už ako malinká milovala. Ako 6 ročná som dostala svoju prvú gitaru. Dodnes mám veľmi krásny vzťah k hudbe a baví ma vymýšlať pesničky a hudobne si skrášľovať harmóniu v živote. 

Rada píšem básne, lyrické, poetické. Rada sledujem architektúru a design interiéru či exteriéru.Už ako 5 ročná som nakreslila svoj vlastný dom s veľkou presnosťou. 

Veľkou vášňou od malička boli pre mňa rastliny a vesmír. Študovala som si bylinky a ich schopnosti. Tento smer ma doviedol k štúdiu alchýmie, astrológie a vedy, ku ktorým mi otvoril dvere môj milovaný priateľ Martin Varholík. Už ako malá som sa nevedela dočkať kedy budeme mať v škole biológiu a chémiu. Jeden rok som chodila aj na gymnázium, pretože som chcela ísť na medicínu. Po roku štúdia na gymnáziu som sa rozhodla ísť umeleckou cestou...a neľutujem.

‍

Čo chceš robiť v budúcnosti, čo chceš dosiahnuť?

V blízkej budúcnosti sa chcem zamerať na architektúru a na vysokú školu kam sa chcem o rok hlásit. V živote chcem dosiahnuť šťastie. To kam ma vesmír zaveje nechávam plynúť a zároveň si vyberám to čo cítim v srdci. 

Veselý, vtipný zážitok zo školy...zo života

Veselé a vtipné je pre mňa hlavne to, keď mi dôjde, že všetko je so všetkým prepojené. Už ako malá som veľmi dobre vedela vnímať tieto súvislosti a intuíciu. Jeden z veľmi krásnych zážitkov mám keď som mala 7 rokov. Išli sme otcom do knihkupectva kde som si chcela kúpiť jeden denník. Vedela som jeho názov aj to ako vyzerá. Prišli  sme k predavačke a pýtam sa jej: ,, Máte tento denník? “ pozrela v databáze, ,, Nie, nemáme ”. Nechcelo sa mi tomu veriť. Pýtam sa je znovu, ,,A nevolá sa takto ešte ? “. Pozrela v databáze... ,,Nie, taký nemáme”. V tom som strhla tatina za ruku a išli sme cez uličky predajne až sme došli k malej taburetke, na ktorej bola položená knižka a hovorím tatinovi, ,, Vidíš, majú ju “ . Tatino sa začal smiať a neveril, že to je naozaj ten denník, no bol.  

Kto je tvoj maliarsky vzor, koho obdivuješ?

Beriem si inšpiráciu, takmer z každého umelca. Nemám presný vzor. Zaujímam sa o široké spektrum umenia a som otvorená.

‍

Ktoré vlastnosti si na ľuďoch najviac vážiš?

Dobrotu, slobodu, úprimnosť, čestnosť, pravdovravnosť, loajálnosť, humor.

Životné motto, filozofia ktorou sa riadiš

“Dont worry, be happy” -z pesničky Bobba Mcferrina alebo Boba Marleyho. 

‍