Slovenská novinárka v Zaragoze

Andrea Miklasová alias Andreita Miklas  žije už dva  roky v španielskej Zaragoze. Celý život vyrastala, študovala, pracovala a žila v Bratislave. Ak sa teda nepočíta polročný „výlet“ na Cyprus, kde si splnila sen živiť sa tancom. Absolvovala diaľkové  štúdium na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. V Bratislave pracovala ako redaktorka, editorka, novinárka a tanečnica, učiteľka, choreografka pôvodných latinskoamerických tancov. V konzervatívnej Zaragoze sa doobeda mení na babysitterku, ktorá rozpráva anglicky a poobede na slovenskú copywriterku, blogerku a učiteľku tanca.

Aká je tvoja predstava o dokonalom šťastí?

Dokonalé šťastie neexistuje. Šťastní môžeme byť v okamihu, chvíľke alebo v životnej etapa. Pre mňa osobne sa predstava šťastia spája s harmóniou v súkromnom a pracovnom živote. 

Aká je tvoja najvýraznejšia charakteristika?

Nezastaviteľná (keď mám niečo v hlave idem si zatým). Dnes som dostala reakciu na posledný článok na blogu od kamošky Lubky, ktorá hovorí: “Pojem tá sa vo svete nestratí vymysleli kvôli tebe. Sedí to nateba ako riť na šerbel”.  

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Že som sa odhodlala ísť za životným dobrodružstvom do Španielska a využívam všetky príležitosti, ktoré sa mi tu otvárajú. Že sa ocitám na druhej strane rozhovoru (ako napríklad teraz). Konečne nespovedám ľudí ja, ale oni mňa (ďakujem Tono). 

Z čoho máš najväčší strach?

Z výťahov, hlavne z tých starých kladkových, ktoré mi vyvolávajú nočné mory. 

S akou historickou osobou sa najviac stotožňuješ?

Asi so žiadnou, alebo som sa s takou v knižnej predlohe nestretla. Ale, keď nad tým uvažujem tak je to asi moja babina, ktorá o 7 rokov oslávi 100 rokov (človeka, ktorý žije celé jedno storočie je možné považovať za historickú osobnosť, nie?) 

Akú aktuálne žijúcu osobu najviac obdivuješ?

Obdivujem všetkých, ktorí sa púšťajú do vlastného podnikania. Ľudí, ktorí vybočujú zo zaužívaných koľají pracujúcej spoločnosti, venujú sa remeslám svojich predkov, vytvárajú zaujímavé produkty alebo kreujú nové služby a neboja sa plniť svoje sny. 

Čo ľutuješ vo svojom živote najviac?

Ľutujem, že som sa lepšie v škole neučila angličtinu a na jazykovej škole som flákala aj španielčinu. Potom by som na staré kolená nemusela opäť zasadnúť do školských lavíc, aby som sa drilovala cudzí jazyk. Keby znela otázka, čo neľutujem vo svojom živote, tak je to asi to, že ma viacerí ľudia odhovárali od „novinárskej“ profesie len kvôli tomu, že je tento odbor slabo platený. Áno, je podhodnotený, ale pre ľudí, ktorí milujú svoju prácu, má omnoho väčšiu hodnotu - tú duševnú. 

Ak by si mohla zmeniť jednu vec vo svete, čo by to bolo?

Aby ľudia viac, ako na seba začali myslieť na okolie v ktorom žijú, na životné prostredie.

‍

Aký svoj majetok považuješ za najhodnotnejší ? 

Najcennejší majetok je moja rodina, jej podpora a láska. Druhý majetok je moja hlava, môj trezor,  v ktorom sa rodia nápady a hromadia vedomosti, skúsenosti a zážitky. 

Kde by si chcela  žiť ak by si mohla kdekoľvek?

V blízkosti svojej rodiny a kamarátov. 

Čomu sa venuješ najradšej, aké sú tvoje koníčky, aktivity?

Mojim najväčším koníčkom bol tanec, aj stále je, ale už nie v aktívnej podobe. Presťahovaním do Španielska skončila moja „tanečná kariéra“ a po 20 rokoch tanca sa konečne venujem športovým činnostiam, na ktoré som nemala toľko času. S radosťou sa vzdelávam a chodím na cvičebné hodiny k druhým učiteľom. Asi najväčšou zábavou je momentálne pre mňa hodina aquaboardu (posilňovacie cvičenie na doske v bazéne), pretože je to jediné cvičenie pri ktorom sa dá naraz spotiť aj ovlažiť. 

Čo si na ľuďoch najviac ceníš?

Úprimnosť, otvorenosť, komunikatívnosť. 

Aké je tvoje životné motto?

Momentálne asi to, čo vystihuje môj blog Life is a Journey - Ži, cestuj a obdivuj Španielsko. Je krásne spoznávať iné kultúry a krajiny po celom svete, ale niekedy nie jepotrebné cestovať do ďalekých krajín, ale spoznávať to, čo máme nablízku. Takže to, čo som nestihla na Slovensku doháňam v Španielsku. 

Veselá príhoda z tvojho života?

Tých bolo toľko, že si momentálne nespomínam ani na jednu. Ak ma niekto po prečítaní tohto rozhovoru zastaví na ulici, určite mu jednu veselú príhodu porozprávam osobne.

‍

Čo by si chcela odkázať ľuďom?

Príďte do Zaragozy, spravím vám sprievodkyňu po piatom najväčšom meste Španielska, po meste bývalej kolónie rímskeho vládcu Cézara Augustu, ktorý mesto v tom čase pomenoval Ceasaraugusta. Z Madridu alebo Barcelony je Zaragoza na dosah rýchlovlakom AVE za 1 hod. 20 minút. 

Chceš ešte niečo o sebe povedať?

Robte to, čo vás baví. Nie to, čo od vás druhý očakávajú, alebo by sa malo robiť. Robte všetko zo srdca, pretože iba tak budete šťastní.

‍