Usmievavá Čoky

Čítať článok
Anton Zorád
Čítať príbeh

Sára Sally Dinis pochádza z Levíc, kde aj žije a navštevuje gymnázium Andreja Vrábla. Objavil som ju na sociálnej sieti, kde prezentovala oblečenie módnej návrhárky. Medzi mnohými modelkami ma zaujala svojimi nádhernými očami, vlasmi a farbou pleti. Využil som jej jednodňovú návštevu Bratislavy a navrhol zrealizovať rozhovor doplnený fotografiami na moju webovú stránku.

Môžeš nám objasniť svoj pôvod?

Môj biologický otec sa volá Mo a pochádza z Gambie. Mama Kvetka je slovenka. Stretli sa v Dánsku kde obaja pracovali. Tam môj  otec žije doteraz. Ja žijem s maminou a novým ocinom, ktorý ma vychováva už od mala. Takže som ho vždy považovala za biologického i keď máme rozdielnu farbu pokožky. Záleží na tom kto sa o mňa stará a zaujíma. Do rodiny patrí aj moja malá sestra Kamilka, s ktorou sa občas hádame, ale sme nerozlučná dvojica.

Aký máš vzťah s rodičmi?

S rodičmi mám veľmi dobrý vzťah. Aspoň si to myslím. V živote sme si toho prešli veľa, ale vďaka vzájomnej dôvere sa väčšinou zaobídeme bez zbytočných hádok. Občas sa nezhodneme, to však patrí k životu. Máme všetci veľa spoločných záujmov. S maminou nakupovanie a s ocinom športovú streľbu. Tieto a iné záľuby nás zbližujú.

Rada by si navštívila Gambiu? Ak áno, z akého dôvodu?

Hmm...Gambia. Toto slovo som počula už veľakrát, ale nikdy som sa neodhodlala túto krajinu navštíviť. Bude to asi aj preto, že od malička vyrastám v európskom prostredí a tam ma to veľmi neláka i keď ich kultúra je veľmi zaujímavá.

Na sociálnych sieťach používaš nick Čoky. Ako vznikol?

Túto prezývku som dostala keď som hrávala basketbal. Mali sme si dať vytlačiť mená na tričká pred majstrovstvami a keďže sme boli dve Sari, mne prischlo Čoky.

Venuješ sa fotomodelingu. Je to záľuba alebo túžiš po profesionálnej kariére modelky?

Nepovažujem sa za modelku. Fotenie ma veľmi baví a väčšinou som rada keď dostanem nejakú ponuku. V minulosti som odmietla väčšiu agentúru, pretože na to nemám čas a moje priority sú inde.

Rada pečieš koláče a zákusky. Neuvažuješ o podnikaní v tejto oblasti? 

Vždy som milovala mamine a babkine koláče. Veď kto by ich nemal rád. A tak ako som rástla, chcela som sa všetko naučiť. Začala som s jednoduchými vecami ako babkina bublanina a postupne som prechádzala na ťažšie. Najprv som len pomáhala a potom som začala piecť sama. Veľmi rada robím cheese cake. Je to aj prvý dezert, ktorý som sama upiekla. Odvtedy ich robím často, ale vždy sa snažím spraviť niečo nové. Raz sme upiekli s maminou narodeninovú tortu pre moju sestru. Všetkým chutila a vyzerala pekne. Postupne som ich začala piecť a zdobiť sama. Veľmi ma to baví, hlavne zdobenie. Trochu talentu na kreslenie a estetické cítenie som zdedila po mamine. O vlastnej cukrárni často rozmýšľam. Zatiaľ sú to len zadné vrátka ak by mi nevyšlo štúdium na vysokej škole.

Kam povedie tvoja cesta po ukončení gymnázia? 

Od malička túžim po medicíne. Týmto smerom sa uberajú moje myšlienky už od začiatku štúdia na gymnáziu. Nie je to jednoduchá cesta a nerada by som to zakríkla. Mojím snom je byť dobrou lekárkou.

Akú hudbu počúvaš? 

Počúvam všetky hudobné štýly. Najradšej mám rap - americký, francúzsky, nemecký. Veľmi to záleží od mojej nálady a situácie.

Kde na Slovensku sa ti najviac páči a prečo?

Veľmi po Slovensku nechodím. Ale kam sa vždy rada vraciam je Terchová. Konkrétne sú to Jánošíkové diery, kde sa dá absolvovať skvelá turistika.

Sú Slováci tolerantní k iným národom resp. národnostným menšinám žijúcich na Slovensku?

Či sú tolerantní je otázne. Záleží na tom koho stretnete. Nechcem Slovákov hádzať do jedného vreca. Často narazím na ľudí, ktorí majú voči menšinám predsudky. Tak ako rastiem snažím sa nebrať si to veľmi k srdcu.

Ako by si sa charakterizovala?

Nevyspytateľná, náladová, skoro stále usmievavá. Milujem šport, varenie, pečenie, spoločnosť. Myslím, že som aj celkom zodpovedná. Ak niekto z mojich priateľov alebo rodiny niečo potrebuje vždy sa im snažím pomôcť.

Máš v živote nejaký cieľ, ktorý by si chcela dosiahnuť?

Momentálne mojím najväčším cieľom je vyštudovať. Možno si poviete, že to povie každý, ale ja sa pozerám vždy na tú najbližšiu budúcnosť a príležitosť.

Tvoj obľúbený citát, ľudová múdrosť, motto?

A human without laughter is likea tree without flowers.

Človek bez smiechu je ako strom bez kvetov.

Tagy príbehu

Viac príbehov z archívu