Sama v Indii

Silvia Füzik do svojich dvadsiatich rokov žila vo Veľkom Mederi, kde maturovala v maďarskom jazyku a následne získala titul Mgr. v oblasti marketingu na Vysokej škole v Trnave. Pracuje v nemeckej medzinárodnej firme so sídlom v Bratislave, ako špecialistka náboru a budovania značky zamestnávateľa. Okrem rodnej reči ovláda slovenčinu a anglický jazyk.

Aké sú tvoje záľuby?  

Veľa času trávim v prírode, ale aj medzi ľuďmi. Snažím sa tým udržať rovnováhu. Som ambivert,  potrebujem byť častokrát sama. Na druhej strane som neustále zvedavá na ľudí. Veľa cestujem. Maľba a fotografovanie sú pre mňa formou realizácie môjho vnútra.  

Ktorý maliar ťa najviac inšpiruje resp. kto je tvoj maliarsky vzor? 

Inšpirujú ma umelci, ktorí zostali verní sebe a svojmu štýlu. Obdivujem Egona Schieleho, ale je mi blízke aj životné dielo Vermeera. Ak ostávame pri našich súčasných umelcoch, z rovnakého dôvodu mám rada tvorbu Lajosa Szkukáleka. No nepovedala by som, že priamo ovplyvňujú moju tvorbu.   

Čo najradšej maľuješ a prečo? 

Mojou momentálnou tematikou sú oblaky. Moje olejomaľby sú atmosferické. Vznikajú impulzívne a snažím sa tak zachytiť svoje aktuálne duševné stavy. Maľovať je pre mňa užívať si proces tvorby.

‍

Ktoré krajiny si precestovala? Kde a prečo si sa cítila najlepšie? 

Väčšinou juhoeurópske krajiny, kde som na niektorých ostrovoch trávila viac času – dva, tri mesiace. Od detstva ma avšak fascinovala India, kde som minulý rok pobudla niekoľko týždňov.   

Do Indie si cestovala sama? Nebála si sa? 

Áno, sama. Mala som strach z vlastnej flexibility. V Indii je človek vystavený autentickým podmienkam v prípade, že sa nerozhodne pre pobyt v luxusnom hoteli. Chcem cítiť blízkosť kultúry, dozvedieť sa niečo o myslení a životoch ľudí. Na indickom vidieku sú veľmi milí, úprimní a priateľskí ľudia.Vo veľkých mestách v tebe vidia turistu a biznis. 

Máš nejaký veselý zážitok z ciest, zo škôl, z práce? 

Všade sa mi stane niečo veselé. Človek by sa mal poriadne zasmiať niekedy aj z vlastných chýb. Moja babka ma naučila, aká dôležitá je sebairónia k šťastnému životu. 

Aké sú tvoje najbližšie plány a čo by si chcela v živote dosiahnuť? 

Rozvíjať ďalej svoju tvorbu, pokračovať s vystavovaním malieb. Naučiť sa čítať iba jednu knihu naraz. Nemám konkrétne veľké plány. Život nás usmerňuje pokiaľ mu necháme voľný priebeh. 

‍

Keby si mala čarovný prútik, ktoré  veci by si zmenila? 

Aby ľudia mali viac pochopenia a trpezlivosti.  

Aká je tvoja predstava o dokonalom šťastí? 

Maľovať vo svojom svetlom ateliéri a mať ľudí, na ktorých mi záleží, stále vo svojom živote.

‍