Radhé

Erik Juránek sa narodil v Topoľčanoch. Od jedného roku žije v Bratislave. Štúdium na SOU Pôšt a telekomunikácií po dvoch rokoch opustil a odišiel na súkromné gymnázium. V tej dobe mal dosť voľného času, čo využíval na tvorbu graffiti. Začal zabŕdať aj do grafického designu a podomácky sa naučil ako tak programovať weby. Chodil na brigády, aby mohol financovať spreje a školné. Voľnejší školský režim si vybral svoju daň a školu nedokončil. O pár rokov skúsil gymnázium doštudovať. Vystriedal niekoľko zamestnaní, aktuálne pracuje pre automobilový priemysel.

Čo ti utkvelo v pamäti z detstva?

Detstvo som prežil na sídlisku v Devínskej Novej Vsi, kde sme často hrávali s kamarátmi hokej. Vtedy na to neboli ihriská, tak sme hrávali kade-tade na chodníkoch, bránky boli lavičky, brankárske betóny s molitánu a šiltovka ako lapačka.

Upútal si ma svojou street art tvorbou, ktorú pokladám za veľmi kvalitnú. Ako si začínal v tejto oblasti a kedy si v sebe objavil tento talent?

Začalo to v deviatej triede na základnej škole. Spolužiak fascinovaný grafitmi tým nainfikoval celú triedu, teda najmä chalanov. Vždy pekne kreslil a my sme mu to zhltli aj s navijákom a nechali sa tým uniesť. Aktuálne tvorí pod menom Michal Turkovič. Čmáralo sa všade. S kriedou po tabuli, po laviciach a do zadných strán zošitov. Ja som nikdy neinklinoval ku kresbe a bol som toho názoru, že to ani neviem. Hodiny výtvarnej výchovy boli pre mňa skôr iba oddych od nudných hodín ostatných predmetov. Kamarát to ale myslel vážne a mal seriózny záujem ísť na ozajstné steny z ozajstnými sprejmi. Pamätám sa ako a kde sa ma spýtal, či by som do toho vážne šiel. Nemohol som vtedy tušiť aký zásadný dopad to bude mať na môj život. Začal som kresliť a moje prvé výtvory na papieri alebo na stene neboli pochopiteľne nič moc. Začínal som byť dosť očarený celou tou kultúrou a neúspechy ma od toho neodradili. Zlom nastal keď som začal kresliť tváre tzv. charaktery. Keď nakreslíš tvár, ktorá má s odretými ušami celkom charizmu, tak spozornieš. Na prelome rokov 2005/2006 sa začal objavovať môj identický štýl, ktorého prvky sa objavujú v mojej tvorbe dodnes. Prišlo aj socializovanie sa z inými writermi a vďaka tomu som vedel aký dojem zanechávajú moje veci. Začínal som nadobúdať zdravé sebavedomie, čo bolo dôležité pre môj ďalší vývin.

Mal si niekoho ako vzor v tejto oblasti, inšpiroval ťa niekto?

Vzhliadal som k lokálnym writerom. Bol to napríklad Senyor a jeho throw upy. Ulmo, ktorý bol jedinečný tým, že nerobil klasické graffiti ale niečo, čo sa dalo ťažko špecifikovať. Na mňa jeho veci pôsobili ako nejaká pokročilá hlaholika z inej civilizácie. Bol to aj Dual, ktorého tvary písmen boli tak správne šibnuté, že to na mňa vtedy pôsobilo dosť novo.

Podpisuješ sa ako Radhé. Môžeš nám vysvetliť pôvod tvojho umeleckého mena?

Je to pojem, respektíve meno zo staroindickej Védskej filozofie. Je to vlastne ženský ekvivalent Boha. V kresťanskej tradícií sa často hovorí, že Boh je náš otec alebo, že sme deti Božie. Principiálne s tým súhlasím, ale v tom prípade tam musí byť aj matka. V roku 2017 som bol prvýkrát v Indii. Bol som na zaujímavom mieste, kde bola kaplnka a na nej nápis Radha. Je to jeden z ekvivalentov toho mena. Zaujalo ma, že to bolo robené sprejom a pôsobilo to ako bežný graffiti tag, ktorých môžeme v našich uliciach nájsť požehnané množstvo. Zanechalo to vo mne silný dojem. Keď som sa vrátil mal som veľkú žiadzu inovovať svoje graffiti. Nejaký čas som prešľapoval na mieste, ale potom som začal písať Radhé. Vnieslo to do mňa nový vietor a odvtedy začala moja tvorba postupne zažívať vizuálny rozkvet.

Čo ťa prilákalo do Indie, čo ťa tam zaujalo?

Od malička som bol veľmi okúzlený vesmírom. Matka mi  o ňom kupovala množstvo kníh. Niektoré boli celkom pokročilé, zatiaľ čo ja som v tých časoch nevedel ešte ani čítať. Fascinovali ma pojmy ako nekonečno, alebo predstavy čo je za tým všetkým, ako je možné že vlastne niečo existuje a prečo majú snehové vločky také geniálne a estetické vzory. Pamätám si aj na to, ako mi prišlo dosť čudné to, že raz zomriem. Táto urgentná zvedavosť vo mne dominovala do puberty. Potom prišli graffiti a neskôr aj party life. Nemôžem však povedať, že by toto uvažovanie zo mňa úplne zmizlo. Vrátilo sa to opäť. A to v časoch keď som sa odklonil od ilegálnych graffiti a zameral sa iba na umeleckejšiu sféru. Mal som 25 rokov, vedel som čo by mi dávalo zmysel a čo nie a aká odpoveď by bola pre mňa odpoveďou. Z tohto titulu som zavrhoval filozofie, ku ktorým som sa dopátral, pretože vždy mali nejaké nedokonalosti. Imponovali mi vedci ktorí genialitu vesmíru a designu v prírode nenechávali na peknú náhodu. Následne som sa za veľmi úsmevných okolností dostal k staroindickým Védam. Páčila sa mi tá jednoduchosť, ktorá má ale totálnu hĺbku. Zároveň obsahujú aj praktický proces. Prišlo mi férové, že to stojí na princípe - Skús a zisti či je to naozaj tak. Po rokoch poznačený úžasnými zmenami a množstvom úsmevných situácií, som prirodzene chcel ísť tam, odkiaľ to celé prišlo. O rok neskôr, v 2018 som šiel do Indie druhýkrát.

Vedel by si nám priblížiť o čom tie Védy vlastne sú?

Výsadou Véd je ich komplexnosť, ktorá je rozptýlená na všetky smery. Okrem filozofického a duchovného poznania, obsahujú tiež informácie o pokročilých úrovniach materiálnej vedy. Niet preto divu, že starou Indiou boli inšpirovaní géniovia minulosti. Pojem vedomie je pre modernú vedu a psychológiu stále veľké tabu, zatiaľ čo Védy v dielach ako Bhagavad gíta, idú na to úplne priamo. To že nie sme naše telá, mysle a egá sú veci, ktoré sa dajú rýchlo empiricky overiť. Vedomie, čiže naša skutočná identita je pod tým a tieto veci sú iba nástroje, ktoré máme dočasne v prenájme. Problém na ktorý Védy upozorňujú je, že za svoje ´´ja´´ považujeme práve tieto pominuteľné a neustále meniace sa označenia. Rovnako dočasno-prchavý charakter mávajú aj objekty nášho šťastia. Nehovoriac o ich schopnosti zmeniť sa zo šťastia na nešťastie. Ak niekto príde o milovanú osobu, je to tvrdá rana, z ktorej sa obvykle plne nezotaví nikdy. Hráme tu teda nebezpečnú hru, kde šťastie vždy visí na vlásku a plná satisfakcia je v nedohľadne. Často sa stretávam u ľudí s rezignáciou, ktorá sa usídlila v tragikomickom frflaní, že život už je proste taký. A majú pravdu! Taká je povaha hmotného sveta aj podľa Véd. Pre dušu je však prirodzené byť šťastný, blažený a vedomý si svojej večnosti. Védy nekončia iba teoretickým výkladom, ale dávajú aj praktický návod ako sa z tejto amnézie postupne dostať. Toto bola hlavná vec, ktorá mi na Védach zaimponovala.  

Plánuješ Indiu ešte navštíviť? Ak áno, tak prečo?

Rozhodne áno, čo najviac to pôjde. Pre mňa je to dobíjanie batérií v tom, čo má pre mňa najväčšiu hodnotu. Takisto nie je zlé vidieť iný spôsob života. Vďaka tomu si človek môže uvedomiť ako rozmaznane tu žijeme.

Aký je postup tvorby tvojich street art graffiti od nápadu po ukončenie obrazu?

Najprv si spravím skeč. Kedysi som na stene dosť freestajloval, ale zistil som, že vďaka tomu siaham po akejsi istote, čo vo výsledku spôsobovalo to, že sa iba opakujem. Nie vždy pred skečovaním mám úplnú predstavu o vzhľade diela. Vačšinou je tam nejaký základný bod, ktorý si nosím v hlave istý čas. Ten si nakreslím a potom k nemu improvizačne dorobím zbytok. Ďalší krok je nachádzanie vhodných farieb. Na toto je veľmi dobré digitálne kreslenie, kde si môžem pohodlne pozrieť mnoho farebných variácií a usúdiť, ako to celé bude pôsobiť. To, ako dostať návrh na obrovskú stenu je vždy trochu challenge, dokonca aj po mnohých rokoch praxe. Nikdy sa to však voľnou rukou nedá dať úplne že 1:1. Tam záleží na tom aké odchýlky ste ochotný akceptovať. Potom príde vyfarbovanie a v podstate už veľmi skoro beriem do ruky obťahovú farbu. Chcem už od začiatku vidieť, ako dielo ožíva, aby som mu vedel podľa potreby pomôcť byť tým, čím chce byť. To je dôvod prečo v týchto fázach v podstate zahadzujem skeč. Je celkom bežné u sprejerov, že skeč je vždy lepší než výsledok. To ale platí dovtedy kým je pre teba skeč Bibliou.

Kde čerpáš inšpiráciu na tvoje ozaj nápadité diela?

Rád si všímam predmety a ich charakteristiky. Snažím sa na ne pozerať spôsobom, že ich nepoznám. Je to ako v starej českej relácií Kufr s Pavlom Zedníčkom. Tam sa ukazovali predmety, ktoré mali nejaký účel ale neboli ľuďom moc známe. V takom prípade si omnoho pozornejší. Týmto spôsobom sa rád pozerám na bežné veci v každodennosti. Každopádne ak nie sú podnety vystačím si aj sám so svojou fantáziou

Kde všade môžeme nájsť tvoje práce?

Väčšinou maľujem na legálne zóny kde trvácnosť diel nemusí presiahnuť ani 24 hodín. Je to normálny jav v tejto oblasti. Aktuálne žije aspoň zopár mojich prác. Napríklad oproti predajni Flow control na Astronomickej ulici v Ružinove alebo v Piešťanoch v okolí hotela Slovan. V blízkej budúcnosti chcem rozbehnúť svoj projekt. Ak by vyšiel, moje práce by mohli byť stabilne na mnohých miestach.

Koľko sprejov spotrebuješ na jeden obraz a koľko ťa to stojí financií?

Býva to rôzne. Ak začínate od nuly a chcete spraviť veldielo, pripravte si aj dve stovky. Nie vždy spotrebujem celý sprej, vždy niečo zostane a potom si už farby dokupujem. Mesačne to pri mojom súčasnom režime vychádza aj na tých 200 - 250 eur. Na maľovanie si beriem 20 - 35 dóz.

Nemáš žiadne umelecké vzdelanie. Napriek tomu sa venuješ aj iným druhom grafickej tvorby.

Od roku 2012 do roku 2016 som sa intenzívne venoval ateliérovej maľbe akrylom na plátno. V tých časom som mal pauzu od graffiti a myslel som si, že s tým už ani znova nezačnem. Teraz je to naopak. Určite sa k tomu vrátim, ale momentálne to nie je pre mňa prioritou. Ak si chcem niečo kresliť, tak to robím digitálne alebo na papier. Na jeseň roku 2019 som začal s video tvorbou. Túto oblasť chcem ďalej rozvíjať. Je to hlavne preto, že inklinujem k vizuálnym efektom, čo je vždy výzva ako sa patrí. Viem spraviť aj ilustrovanú animáciu, ale veľa ich na konte nemám. Nezľaknem sa ani retuše, či iných prác vo Photoshope.

Aké máš plány do budúcnosti, čo chceš dosiahnuť?

Zamestnania boli pre mňa  nudné a nezáživné, začal som hľadať nejakú vhodnú formu kreatívnej obživy. Najprv bola myšlienka začať tetovať. Nepáčila sa mi zodpovednosť za telo niekoho druhého. Potom dizajnér webov a aplikácií, nenadchlo ma to. Jedného dňa som sa rozhodol, že sa pri maľovaní natočím. Bolo to sekundové rozhodnutie, nič čo by som plánoval. Pri postprodukcii som bol nadšený z toho aké možnosti dáva strih v kombinácií s hudbou. Poctivo som si naplánoval ďalšie natáčanie. Chcel som skúsiť nejaké husárske kúsky, ktoré by pôsobili ako vizuálne efekty. Vyšlo mi to a chcel som ďalšie a ďalšie. Bol to výbuch nadšenia a raketový rozmach, pri ktorom som strácal pojem o tom ako ubieha čas. Bol tam presne ten pocit keď ani neveríš, že to robíš ty, pretože nechápeš kde sa to v tebe berie. Neskôr som k video tvorbe pripojil aj ilustrované animácie. Aktuálne sa v tejto oblasti dovzdelávam a takisto ma láka aj práca s 3D. Snažím sa dostať na úroveň, aby to bolo moje živobytie. Zbožňujem elektronickú hudbu a rád by som začal niečo skladať. Chcel by som namaľovať mural, čo je vlastne maľba cez celé priečelie budovy.

Je Bratislava mesto kde sa ti dobre žije a kde sa dokážeš uplatniť?

Popravde, začínam sa tu cítiť ako obézny človek v polgarsónke. Keďže aj rád fotím, rád sa ocitám na miestach, ktoré až tak dobre nepoznám. Pri veľkosti tohto mesta sa moje možnosti už míňajú. Takisto mi príde aj trochu konzervatívna z hľadiska toho, aké možnosti dáva umelcom. Viem si predstaviť, že by som nejaký čas žil vo Viedni alebo v Prahe.

Aká je tvoja životná filozofia, motto resp. obľúbený citát?

Pre mňa je prioritou napredovať v tom, čo mám overené a čo mi prináša reálne výsledky. Viem ako sa zmenila kvalita môjho života za tých osem rokov čo poznám Védy. Viem aj, na akých základoch stojí moje šťastie a spokojnosť. Na druhú stranu si viem predstaviť na čom by sa v súčasnosti zakladal môj život, ak by som sa s týmto nikdy nestretol. Táto predstava ma popravde dosť desí. Dalo mi to pevnú pôdu pod nohami a vďaka tomu sa mi inak kráča. Preto považujem objavenie a aplikovanie tejto múdrosti za svoj najväčší jackpot. Mám detstvo a mladosť poznačenú otcovým alkoholizmom. Častokrát sme doma mali extrémne peklo. Niet divu, že som si v sebe dlho nosil trpkú chuť akéhosi hnevu, nejakej pomstychtivosti a celkovo som sa usídlil v pozícií akejsi obete. Keď som potom postupne začal chápať karmický zákon a stal sa pre mňa taký očividný ako napríklad gravitačný, tieto veci sa zo mňa vytratili. Z naštvaného ufňukanca sa stal človek, ktorý plne pochopil, že si nezaslúžil o nič lepšieho ani horšieho otca než má. Je to istý druh oslobodzujúcej symbiózy akceptovať čo bolo, je a bude. Ak sa teda bavíme o veciach, ktoré človek nemá moc kompetenciu ovplyvniť. Duchovný pokrok je proces ako každý iný a nerobí sa iba priamymi metódami. Ide aj o to, ako pointu filozofie implementuješ do života. Cieľom je, aby hlavný motív toho prečo robíš to čo robíš nebolo tvoje ego, ale niečo viac. Chce to trochu takého služobníckeho postoja. Proste si vykonávaš svoju robotu a tešíš ňou aj toho, kto tu má od všetkého kľúče. V skutočnosti je tento postoj ohromná studnica pôžitku. Mám to overené a v živote chcem zájsť v tomto čo najhlbšie.

‍