Peši naprieč Slovenskom

Matej Rajkovič pochádza z Budmeríc, dedinky spod Malých Karpát. Študoval a pracoval vo Švajčiarsku, odkiaľ sa neskôr vybral cestovať po svete. Precestoval viac ako 40 krajín. Jedným z jeho najsilnejším zážitkov bola púť po Svätojakubskej ceste z Porta do španielskeho Santiaga de Compostela. Odvtedy túžil vytvoriť podobnú pútnickú cestu aj na Slovensku, čo sa mu v lete 2020 aj podarilo.

Aké bolo tvoje detstvo a kde si ho prežil?

Detstvo som prežil v Budmericiach. Moji rodičia vymenili ruch Bratislavy za čistý vidiecky vzduch, prírodu, lúky a lesy. Vyrástol som pri hre na indiánov, splavom na rybníkoch v pozinkovanom koryte, stavaním lesných bunkrov, ale aj nočnými záťahmi „zazvoň a zdrhaj“ u našich susedov. Určite z nás mali na dedine veľkú radosť.

Študoval si a pracoval vo Švajčiarsku. Môžeš nám o tom prezradiť viac?

Na štúdium do Švajčiarska som sa dostal /ne/šťastnou náhodou. Mal som tam ísť na výmenný študijný pobyt v rámci programu Erasmus, ale moja univerzita urobila procesnú chybu. Preto mi dva týždne pred odchodom do Švajčiarska telefonicky oznámili, že k nim nemôžem ísť. Skoro som odpadol. Odpoveď „Nie“ som však odmietal prijať a na truc som si podal prihlášku na tú istú Švajčiarsku univerzitu v prezenčnom štúdiu. Hneď v ten večer som ju vyplnil, odoslal a na celú vec som zabudol. O pol roka neskôr mi zavolal dekan univerzity, že ma berú. Skoro som odpadol druhýkrát. Po štúdiu som vo Švajčiarsku zobral prvú prácu, ktorá sa mi podarila nájsť. Bola to práca testera pre veľkú švajčiarsku banku. Hrozná robota, no v priebehu štyroch rokov som sa vypracoval až na stredný projektový manažment. Práca bola často mentálne veľmi náročná.

Prečo si sa rozhodol zmeniť svoj život

Moja práca ma bavila, no niekde v srdci som počul iný hlas, ktorý volal po dobrodružstve. Vo Švajčiarsku sa žije dobre, je to taká príjemná jazda, veľa nezvyčajného a prekvapivého sa nedeje. Preto som sa rozhodol zavesiť klímu v kancli na klinec a vymeniť ju za cestovanie po svete. Precestoval som vyše 40 krajín, no jedným z najsilnejších zážitkov bolo, keď som  prešiel 280km dlhú púť z portugalského Porta do Santiaga de Compostela v španielskej Galícii. Na tejto 11-dní dlhej ceste som mentálne spomalil, prežil úžasnú osobnú obnovu, spracoval zážitky z ciest. Životné otázky, ktoré sa mi predtým zdali neriešiteľné, som videl z úplne novej perspektívy. Od tej chvíle som túžil vytvoriť podobnú pútnickú trasu aj na Slovensku, aby som umožnil iným Slovákom tiež prežiť tie nádherné chvíle, ktoré som na ceste prežil ja.

V lete roku 2020 si absolvoval Svätojakubskú cestu po Slovensku. Kadiaľ viedla jej trasa, koľko kilometrov si prešiel a ako dlho ti trvala?

Slovenský úsek Svätojakubskej cesty je dlhý 650km a vedie z Košíc až do Bratislavy. Prejsť celú trasu na Slovensku trvá asi mesiac. Mne to aj s prestávkami na najkrajších miestach, ako v Levoči, na Spiši, na Liptove, v Nízkych Tatrách a aj vo Vysokých Tatrách, trvalo mesiaca pol. Počas mojej púte som celú cestu skontroloval a označil. Bol som jedným z prvých Slovákov, ktorý ju prešiel v celej dĺžke. Môžem s potešením povedať, že sa to dá (smiech).

Celú cestu si len tak „prekráčal“ alebo v tom bolo čosi viac?

Trasu som označil pre ďalších pútnikov, aby bolo putovanie  pohodlnejšie. Značil som ju na turistické smerovníky. V obciach často aj nálepkami a plechovými tabuľkami so symbolom žltej svätojakubskej mušle na modrom podklade. Ďalej som v ubytovniach a penziónoch vybavil pre pútnikov zľavy na ubytovanie. Pri predložení preukazu pútnika tak dostanú k ubytovaniu napríklad pútnickú večeru či raňajky zadarmo. Čiže ráno som vstal, obul topánky a vyrazil, aby som to všetko za ten deň stihol.

‍Mal si púť logisticky zabezpečenú?  

Ja som sa nechal skôr viesť samotnou cestou, takže ubytovanie a všetko ostatné som riešil vždy „na pankáča“ za pochodu. Preto som občas musel spať aj pod hviezdami. Každá etapa Svätojakubskej cesty bola navrhnutá tak, aby bolo na konci dňa kde zložiť hlavu. Svätojakubská cesta okrem nádhernej prírody, prechádza aj miestami s významným slovenským kultúrnym dedičstvom. Je tak vhodná aj pre starších pútnikov alebo pre rodiny s deťmi.

Išiel si sám alebo si mal aj spolupútnikov?

Na niektorých úsekoch sa ku mne pridali ďalší Slováci, ktorí si putovanie chceli vyskúšať na vlastnej koži. Boli to veľmi inšpiratívne stretnutia. Prešli sme spolu spravidla 2-3 dni dlhé úseky. Povedal by som, že ak chcete niekoho naozaj spoznať, vydajte sa s ním na pár dní na púť. Cesta vám prinesie veľa skúšok, ktoré ak spoločne prekonáte, tak ostanete priateľmi už navždy, alebo si už nikdy neprídete navzájom na meno. Ten druhý prípad u mňa našťastie ešte nenastal, ale stále s napätím čakám. (smiech)

Boli ľudia, ktorí ťa pred putovaním po Slovensku varovali, pred čím?

Keď som vyrážal na cestu, veľa ľudí ma varovalo, že u nás bude púť iná. Vraveli mi, že v zahraničí sú ľudia milší, pohostinnejší, viac sa usmievajú. Je to hlúposť. U nás sú ľudia tiež veľmi pohostinní. Sú zvedaví, prečo mám mušľu na batohu, pýtajú sa odkiaľ a kam idem. Mnohí si zo mňa robili srandu, že som blázon. Vraj oni sú radi, keď prejdú 500m z domu do potravín a nie z Košíc do Bratislavy. Niektorí ma nechali prespať u seba doma, pritom som pre nich úplne cudzí človek. Dokonca mi raz jedna babička nabrala nedeľnú polievku a nabalila buchty.

Stalo sa ti niečo čo ťa cestou pobavilo?

Na ceste sa dejú aj podivné a veľmi úsmevné veci. Raz som spal na čistinke pri lese v Nízkych Tatrách, lebo som si chcel skúsiť prespanie v prírode. Skoro ráno prišlo na čistinku staré lesnícke auto. Vyskočil z neho muž, asi štyridsiatnik a zamával mi. Motorovou pílou začal píliť jediný strom označený na výrub, ktorý pri čistinke stál. Napílil ho však tak nešťastne, že strom pri páde padol úplne iným smerom ako plánoval. Rovno na jeho auto, ktoré strom takmer prelomil na polovicu. Keď som za ním prišiel, či je v poriadku a či potrebuje pomoc, so širokým úsmevom odpovedal: „To je v pohode, niekedy sa nedarí hneď zrána. Aspoň mám na zbytok dňa voľno.“

Ty a niektorí tvoji spolupútnici sú ľudia bez náboženského vyznania. Vidíš v tom nejakú symboliku resp. odkaz pre ľudstvo?

Osobne som bol vychovaný bez náboženského vyznania. V okruhu mojich priateľov bolo veriacich veľmi málo a tak bol tento svet pre mňa v detstve veľmi vzdialený. Vďaka púti po Svätojakubskej ceste som sa stretol s mnohými veriacimi ľuďmi a mal som možnosť lepšie pochopiť, čo im ich viera prináša. Svätojakubská cesta je krásna kresťanská tradícia, ktorá sa nám zachovala po stáročia a na ktorej stretnete množstvo katolíkov, evanjelikov, cudzincov s iným vyznaním, ale aj ľudí s liberálnymi názormi. Bol by som veľmi rád, keby na nej každý stretol niekoho z „iného“ tábora, prešli spolu deň dva a navzájom sa lepšie pochopili. Ja verím, že náš svet zachránime jedine spolu a nie rozdelení do táborov podľa našich odlišností.

‍Najkrajší zážitok z tejto cesty?

Tých je mnoho, kde začať? Prechod Zimnou Hôrkou s výhľadom na slnko zapadajúce za Tatrami, mesto Levoča, ktoré sa opäť prebúdza do svojej niekdajšej slávy, spanie pod hviezdami nad Partizánskou Ľupčou, či pocit „som konečne doma“, keď sa mi v diaľke odhalila silueta Malých Karpát. Každé jedno osobné stretnutie s iným pútnikom. Také silné pocity sa v človeku prebudia jedine v prípade, keď je na ceste po vlastných.

Ako vyzerá bežný deň pútnika po Slovensku?

Hlavne ani jeden deň nie je bežný. Ráno vstaneš, prehrabneš vlasy a vyrazíš. Raňajky sú posledná vec, kde o niečom rozhoduješ. Zvyšok dňa ti zariadi cesta a stať sa môže hocičo.

Poslednú etapu púte z Marianky do Bratislavy som absolvoval s Tebou. Cestou si zbieral odpadky po neporiadnych „turistoch“. Robil si túto záslužnú činnosť počas celej púte, čo si nachádzal najčastejšie?

Odpadky zbieram vždy, keď som v prírode. Mal som cestou celkom radosť, lebo mám pocit, že ich je každý rok menej. Najčastejším kusom odpadu je obal od Hašleriek. Netuším, prečo je to tak. Vždy, keď som jeden našiel, teatrálne som ho zodvihol zo zeme a s poctou vložil do igelitového sáčku, ktorý som potom niekde v meste vyhodil do koša na smeti. Je to hotový rituál, ktorý pobavil každého, kto bol nablízku.

Vyznačenie Svätojakubskej cesty na Slovensku máš za sebou. Kam povedú tvoje kroky v najbližšej budúcnosti,aké máš plány?

Veľmi chcem svoju púť po Slovensku uzavrieť a reflektovať na ňu. Čo som sa počas nej naučil a ako ju môžem spoločne s kolegami z občianskeho združenia Priateľov Svätojakubskej cesty ďalej vylepšiť. Veľmi by som chcel, aby si ju vyskúšalo čo najviac Slovákov. Nemusíte ju prejsť hneď celú, vyberte si len jeden úsek. Možno jej prepadnete rovnako, ako sa to stalo mne. Budete sa cítiť lepšie, silnejšie, s čistou mysľou.

Tvoje životné motto, obľúbený citát?

Niekedy viem byť veľmi tvrdohlavý človek, ktorý si vezme do hlavy aj ten najbláznivejší nápad a nejakým zázrakom osudu sa ho vždy podarí uskutočniť. Preto mám veľmi rád tento:

„Nezáleží na tom, či si myslíš, že to dokážeš alebo nedokážeš. V oboch prípadoch máš pravdu.“ Henry Ford

A ešte jeden mám veľmi rád, ktorý má v sebe veľké posolstvo.

„Neverte každému výroku, ktorý čítate na internete len preto, že je pri ňom uvedené meno niekoho slávneho.“  Ľudovít Štúr

‍