Osudová hrdlička

Michaela Galová sa narodila v Piešťanoch, kde prežila svoje detstvo a je veľmi vďačná, že to bolo práve toto mesto. Piešťany majú svoje čaro, ide z nich kľud,  je to úžasné miesto pre oddych tela a mysle, hovorí Michaela. Absolvovala vyššie odborné štúdium v odbore cestovný ruch a na vysokej škole sociálnu prácu a psychológiu. Osud zavial Michaelu do života a vysokú školu nedokončila. V Bratislave žije už siedmy rok.

Upútala si ma videom s divou hrdličkou na prste. Môžeš nám povedať viac o tejto príhode?

Prechádzala som si jednou životnou etapou. A ako to už býva, to čo človek vysiela, to aj priťahuje. V živote sa mi dejú rôzne zázraky alebo okamihy, ktoré sa nedajú len tak vysvetliť, ale sám život prináša práve tieto čarovné znamenia. Pre mňa ten deň znamenal už od rána niečo zvláštne, také premenlivé emócie, cítila som opäť radosť zo života. Po celodennom, príjemnom fotení s priateľmi, sme išli do jedného podniku. Keď som zdvihla ruku tak mi na nej pristála hrdlička. Vtedy som si uvedomila, že toto znamenie mi prinesie novú životnú etapu. Tak sa o pár týždňov stalo. Zmenila som bývanie, ľudí vo svojom okolí a nakoniec ulica blízko môjho domu sa volá Hrdličková. Takto to v živote funguje pokiaľ je človek s otvoreným srdcom a dokáže to vnímať.

Celkom dobre jazdíš na aute. Kde si získala túto zručnosť?

Ďakujem, áno môžem povedať že mám veľké skúsenosti so šoférovaním. Keď som bola mladšia vyhľadávala som motoristické podujatia. Nakoniec sa mi podarilo byť inštruktorkou školy šmyku, kde som nadobudla zručnosti. Neskôr som si kúpila auto a vyjazdila sa. Absolvovala som trikrát cestu do Malagy. To malo pre mňa nesmierny význam. Som ohľaduplný vodič a myslím, že na cestách je toto najdôležitejšie. Viem jazdiť aj rýchlo, no zásada je byť stále prítomný pri šoférovaní a vnímať auto a okolie.

Zdá sa, že si precestovala kus sveta. Kde sa ti najviac páčilo a prečo?

Áno mala som tú možnosť prejsť kus sveta. Dlhé roky som necestovala. Príležitostne to bolo Chorvátsko. S cestovaním som začala v Kambodži, kde to malo svoje čaro a myslím, že ma to ovplyvnilo aj pohľadom na význam kultúry a náboženstva. Neskôr to bola cesta autom do Malagy a potom to boli prelety do iných lokalít, napríklad Maurícius, Zakhyntos, Koh Rong a naposledy Egypt, kde som opäť išla po histórii. Každé miesto malo svoje čaro a význam, pretože vždy som tam bola za iným účelom a ten bol nad očakávania splnený. Nakoniec som sa vždy vrátila domov a na Piešťany nedám dopustiť.

Medzi tvoje záľuby patrí maľovanie obrazov. Kedy si v sebe objavila toto nadanie a čo stvárňuješ na svojich obrazoch?

Maľovanie som v sebe vlastne objavila z okolností a etapy života, ktorou som v tom čase prechádzala. Rok 2015 bol pre mňa prelomový vo viacerých životných smeroch. Dodnes ma to sprevádza, prešla som kus životnej cesty za toto obdobie. Stvárňujem momentálny stav môjho vnútorného naladenia. Niekedy to boli abstraktné diela, inokedy konkrétne veci, ale vždy je to akoby to obdobie čo práve žijem. Niektoré obrazy mám rozpracované už päť rokov a stále čakajú na svoje dokončenie. Všetko je proces a mojim záujmom je aj to, aby tie obrazy vyžarovali na ľudí harmóniu, ktorú do nich vkladám. Keď ju nejaký čas nemám, tak sa proces zastaví a obrazy čakajú na svoje dokončenie. Vkladám do nich kus osobnej filozofie.

Aké sú tvoje ďalšie záľuby, ako tráviš voľný čas?

Voľný čas trávim rôzne. Niekedy mám chuť pohupovať sa na hojdačke a pozerať na oblohu a len tak vnímať ten pocit slobody. Inokedy si doprajem relax v podobe kúpeľov a sáun. Prechádzke lesom tiež nepoviem nie. Mám rada spoločnosť ľudí a príjemne strávený čas s nimi.

Momentálne si bez zamestnania. Aká bude tvoja ďalšia životná cesta?

Ja som vlastne zamestnaná stále, myseľ a myšlienky sú stále súčasťou procesu a životné skúsenosti mi prinášajú príležitosti. Myslím, že sa opäť vrátim k umeniu a snívaniu vo veľkom, pretože na čom inom záleží? Najdôležitejšia je práve tá cesta po ktorej sa vyberieme.

Teraz žiješ v Bratislave. Si v tomto meste spokojná, čo by si v ňom zmenila, chýba ti niečo?

Nemám pocit, že mi tu niečo chýba. Mám tu najviac blízkych priateľov, ľudí ktorí sú inšpiratívni a viac menej som si tu v krátkom čase vytvorila svoje miesto na život. Keď chcem niekedy zmeniť tapetu, tak odcestujem do Piešťan. Predsa len cítim, že to je moje rodné mesto.

Čo by si chcela v živote dosiahnuť, máš nejaký cieľ?

Všetko to čo sa mi za môj život podarilo alebo ma stretlo, tak to nebolo pretože som si to vysnívala. Nikdy som si neurčila cieľ, všetko to vyplynulo z toho ako som pristupovala k rozhodnutiam v danej situácii. Každé moje rozhodnutie bolo intuitívne a premenilo sa na životné etapy, ktoré ma neuveriteľne obohatili. Nepoužívam či v dobrom alebo v zlom, používam skôr že akokoľvek to bolo, bolo to nevyhnutné pre moju múdrosť. Pre mňa je cieľ cesta. Tak ako môže byť premenlivá cesta, môže byť premenlivý aj cieľ.

Ako by si charakterizovala sama seba?

Keď sa obzriem čo všetko som prekonala a čomu som čelila, aké rozhodnutia učinila a kam ma to posunulo, tak poviem že som odvážna, mám zjavne veľký zmysel pre humor a viem, že chcem zmysluplne na sebe ďalej pracovať. Niekedy som sama pre seba inšpiráciou. Som na seba hrdá.

Chytila si zlatú rybku, ktorá ti chce splniť tri želania. Ktoré by to boli?

Byť milovaná, mať okolo seba usmievavých ľudí a vždy sa dobre najesť.

Tvoj obľúbený herec, spevák, umelec alebo iná osobnosť?

Mám veľké šťastie, že mám okolo seba veľa umelcov v rôznych odvetviach, ktorých mám veľmi rada ako priateľov a sú pre mňa aj inšpiráciou. Do tejto kategórie patrí aj Jan Kraus. Má svojský humor a ten mi je veľmi blízky. Nakoľko sa poznáme  osobne, tak ho mám rada ako priateľa a vážim si jeho názor.

Máš obľúbený citát alebo životné motto?

Spomeň si, ak si zabudol, že v živote vždy všetko príde nečakane.

‍