Od spravodlivosti k umeniu - umením k spravodlivosti

Anton Zorád

Pridané dňa:

October 5, 2021

Klára Jelínková pochádza z Myjavy a momentálne sa pripravuje na štátnice z práva na Univerzite Komenského v Bratislave. V Bratislave dokončila aj štúdium na gymnáziu. Okrem práva ju láka aj čosi iné…

Tvoj otec mi prezradil, že ako dieťa si nepoznala čo je to strach. Ako sa to prejavovalo?

Hlavne tak, že som bola veľmi akčné dieťa /úsmev/, nevedela som obsedieť a stále som niečo vymýšľala. Bola som veľmi zvedavá a chcela som si všetko vyskúšať. Občas aj nie úplne bezpečné veci, čo často viedlo aj k zraneniam.

Z rodných Kopaníc si po skončení základnej školy išla študovať na gymnázium. Povedz nám o tom viac.

Keď som mala 15 rokov odsťahovala som sa z Myjavy a začala študovať na evanjelickom lýceum. Bola to skvelá skúsenosť. Okrem toho, že som sa naučila samostatne žiť, spoznala som veľa super ľudí. Vyučovanie prebiehalo bilingválne, takže sme mali amerických a anglických lektorov, s ktorými sme mali kamarátske vzťahy. Vďaka lýceu som mala príležitosť ísť na výmenný študijný pobyt do zahraničia. Bola to veľmi dobrá príprava na ďalšie vzdelávanie.

Potom nasledovalo štúdium na PF UK v Bratislave. Prečo si sa rozhodla pre právo?

Nikdy mi nešla matematika, fyzika či chémia, takže som od začiatku vedela, že moje ďalšie štúdium bude zamerané skôr na spoločenské vedy. Rada som čítala knihy o filozofii a histórii. Na konci štúdia na gymnáziu, som sa začala trošku zaujímať o politiku, a právo mi prišla ako zaujímavá voľba a oblasť, v ktorej som si vedela predstaviť samu seba. Myslím si, že spravodlivosť, sloboda a ľudskosť sú jedny z najpodstatnejších princípov našej spoločnosti, a právo ich všetky odzrkadľuje.

Mne si ale povedala, že právničkou byť nechceš. Čím sa teda budeš živiť?

Čím sa budem živiť ešte nie je úplne isté /úsmev/. Právo ma baví a mám k nemu pozitívny vzťah, ale čím som staršia, tým sa viac zaujímam o umenie a hlavne o maľbu. Od malička som bola vedená k umeniu ako takému. Obaja moji rodičia majú k nemu veľmi blízko. Moja babina vždy krásne maľovala a mňa to tiež vždy bavilo. Avšak až počas štúdia na vysokej škole som začala vytvárať vlastné diela a aj ich predávať.

Kto ťa priviedol k umeniu, konkrétne k maľovaniu?

Prvotný impulz bol istotne od mojej babiny. Avšak celá moja rodina ma vždy podporovala v mojich umeleckých aktivitách. A nie len rodina, ale aj priatelia a dokonca aj moji učitelia. Krásnu skúsenosť som mala na právnickej fakulte, kde som mohla za pomoci pána docenta Kasinca napísať diplomovú prácu s témou Právna symbolika vo výtvarnom umení.

Aké máš ciele v tejto oblasti?

Môj cieľ je hlavne maľovať tak veľa a tak často ako sa len bude dať. Stále viac si uvedomujem, že bez maľovania neviem žiť, a že maľovanie je súčasťou mojej osobnosti. Samozrejme túžim po tom vystavovať obrazy aj v zahraničí a niekedy v budúcnosti mať aj vlastnú galériu. To je môj najväčší sen.

Kde môžeme vidieť tvoje obrazy?

Momentálne mám pár obrazov vystavených v reštaurácií AlFaro v Eurovei, v zubnej klinike Dentique, v rehabilitačnom centre Ambio a dajú sa nájsť aj v internetovej aukcii v spoločnosti ArtBid v Bratislave. Pre pandémiu som posledný rok nemala príležitosť zorganizovať výstavu, ale budúci rok určite nejakú pripravím. S pánom kurátorom doktorom Mózom na tom už pracujeme.

Počul som, že si boxovala, ale topánky to neboli.

Áno, chodila som 4 roky do Bratislavskej boxerne. Nikdy som však neboxovala súťažne. Box je super šport a vždy bol pre mňa formou psychohygieny. Dvaja tréneri majú doma tiež moje obrazy /úsmev/.

Je ešte niečo čomu si sa venovala?

Sedem rokov som chodila na gitaru a chvíľku aj na spev, ale to je už dávno. Počas štúdia na právnickej fakulte som vždy svoj voľný čas venovala maľovaniu, ale aj štúdiu o umení. Vo voľnom čase chodím rada do prírody, behať alebo cvičiť jogu.

Veľa cestuješ po svete. Kde všade si bola a kde sa ti páčilo najviac?

Cestovanie a spoznávanie sveta je pre mňa veľký relax, ale zároveň aj prostriedok, ako spoznávať nových ľudí, kultúru, tradície a samozrejme je to pre mňa aj spôsob, ako získať novú inšpiráciu pri tvorbe. Veľmi rada mám Taliansko, jeho temperament, spontánnosť a veľký cit pre estetiku. Krásna bola Florencia, Bologna, Rím, Neapol… nevedela by som si však vybrať, ktoré mesto mi učarovalo najviac. Každé má niečo do seba a je niečom výnimočné. Niekoľkokrát som bola v Španielsku Grécku, Portugalsku, Francúzsku či Rusku. Pred dvoma rokmi som bola v Amerike, v Dominikánskej Republike a tento rok aj v Mexiku. Samozrejme som navštívila Rakúsko, Nemecko, Poľsko a iné bližšie štáty.

Ako sa cítiš v Bratislave? Nachádzaš tu všetko po čom srdce piští?

Určite áno. Bratislava je krásne mesto, ktoré vnímam ako svoj druhý domov. Tým, že som tu prežila väčšinu svojho produktívneho života, mám tu aj väčšinu priateľov. Bratislava je plná príležitostí, kultúry a myslím, že bude stále rásť a meniť sa na rozvinutejšie mesto, kde ľudia budú radi žiť. Je v nej stále viac architektonicky zaujímavých projektov, miest pre kultúrne zážitky a je plná talentovaných a šikovných ľudí.