Nezlomená osudom

Daniela Maťuchová vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Zamestnala sa v štátnej správe, kde spoznala svojho manžela. Presťahovala sa za ním do Banskej Bystrice. Už pár mesiacov po narodení dcéry opäť otehotnela. Syn prišiel na svet predčasne. Bolo to nečakané, porodila cestou z chalupy v malej nemocnici v Brezne, kde na takýto pôrod neboli pripravení.

Váš syn sa narodil s určitými komplikáciami, aké to boli? 

Najväčšou komplikáciou bolo zrejme to, že nemocnica nemala potrebné vybavenie pre takéto urgentné prípady. Záchranku z Banskej Bystrice zavolali až po narodení syna. Zrejme čakali, či sa dieťa narodí živé. To však znamenalo, že do príchodu sanitky ho držali pri živote len pomocou ambuvaka - ručného resuscitátora. Keď prišli záchranári z Banskej Bystrice, pokúšali sa ho intubovať a napojiť na kyslíkový prístroj. Podarilo sa, no perforovali mu pritom obe pľúca. Predčasný pôrod sa spustil kvôli zápalu pľúc bábätka, čo v kombinácii s obojstranným pneumotoraxom nebola žiadna sranda. Navyše, hneď po narodení trpel nedostatkom kyslíka - to viedlo k trvalému poškodeniu mozgu. 

Ako Ste sa s týmito problémami vyrovnávali, ako Ste reagovali? 

Prvé momenty po pôrode som žila ako vo sne, z ktorého som sa nechcela prebudiť. Žiaľ, bola to krutá realita, s ktorou som sa postupne musela naučiť žiť. Každý deň som chodila do nemocnice na JIS-ku s malou dušičkou, či to malý ustál. Nosila som mu mlieko, ktoré som si poctivo odsávala, napriek tomu, že prvé 3 týždne vôbec nemohol prijímať stravu. Zlyhali mu obličky, nekrotizovalo črevo, dostával transfúzie krvi, pravidelne ho rentgenovali, užíval aj troje antibiotík súčasne. Absolvoval 6 operácií - 2 x pruh, 4 x oči. Vlastne, môžem hovoriť o zázraku, že to všetko vôbec prežil. Odvtedy sme absolvovali nespočetné množstvo rehabilitačných pobytov, vyskúšali známe aj menej známe terapie, no jeho stav sa zásadne nezmenil. Prvé roky boli veľmi ťažké a frustrujúce. Zažívať tú bezmocnosť, keď hľadíte na svoje dieťa a neviete mu pomôcť. Keď plače a vy neviete, prečo. Či ho niečo bolí, či len niečo chce, ale inak ako plačom, to vyjadriť nevie. A vy skúšate všetko možné, len aby ste ho upokojili. S úľavou si vydýchnete, keď sa utíši a navrávate si, že hádam ste trafili to, čo vaše dieťa chcelo. Na takéto prípady vás nikto nepripraví. Nikto predsa nečaká, že pri ezproblémovom tehotenstve môže dôjsť k nejakým komplikáciám. Dnes už viem, že život sa môže zmeniť v okamihu. Trvalo osem rokov, kým som sa s touto situáciou dokázala vnútorne vyrovnať. Až vtedy nastúpil pokoj.

V súčasnosti sa živíte podnikaním, v akej oblasti podnikáte? 

Boli to práve synove problémy so zrakom, ktoré ma priviedli k Batesovej metóde prirodzeného zlepšovania zraku. Keď mal 4 roky, začala som študovať túto metódu vo Veľkej Británii. Štyri intenzívne týždňové pobyty v Anglicku v rokoch 2012 - 2013, s množstvom individuálneho domáceho štúdia, vypracovávania úloh a projektov, čítania povinnej literatúry v angličtine, práce s dobrovoľníkmi, ktorí mali záujem pracovať na zlepšení svojho zraku. Bolo to veľmi náročné obdobie, ktoré si vyžadovalo množstvo času, energie a samozrejme aj peňazí. Syn mal 4 a dcéra 5 rokov. Za to, že som to zvládla, vďačím manželovi a rodičom. Po ukončení štúdia som sa stala členom medzinárodnej asociácie združujúcej učiteľov Batesovej metódy. V januári 2014 som si založila v Banskej Bystrici Centrum ProVitalis, kde poskytujem služby zrakového vzdelávania.

Prednášali Ste aj na rôznych konferenciách, kde všade? 

Prvý krát som prednášala na festivale tradičných a netradičných liečebných metód s názvom Živá voda v Banskej Bystrici, neskôr to boli prednášky na HARMÓNIA Festivalich zdravého životného štýlu v Banskej Bystrici a Žiline. Okrem toho prednášam pre rôzne inštitúcie, občianske združenia, zamestnancov firiem. V roku 2017 som prednášala na medzinárodnej konferencii venovanej holistickému prístupu v riešení zrakových problémov v Edinburgu. Okrem toho som účinkovala v niekoľkých živých vysielaniach v rádiu a v televízii.

Vydali Ste knižku, ktorá sa zaoberá starostlivosťou o zrak. 

Áno. Jej názov je: Lepší zrak prirodzene - praktický sprievodca na ceste za lepším zrakom. Písala som ju 3 roky. Je to taká kompiláciaeoretických a praktických poznatkov týkajúcich sa zraku, jeho fungovania, konkrétnych zrakových vád ako aj možností ich riešenia prirodzeným spôsobom. Obsahuje moje skúsenosti z praxe i z praxe mojich kolegov, osobné príbehy mojich klientov, podrobný opis jednotlivých techník a aktivít, s množstvom fotografií a obrázkov. Je to taký môj splnený sen.

Ako funguje Vaša domácnosť s ťažko postihnutým synom? 

No, nie je to jednoduché. Vzhľadom na to, že syn si vyžaduje permanentnú starostlivosť a ja podnikám, moja domácnosť rozhodne nepatrí medzi tie ukážkové. Varím len nevyhnutne, keďže syn má mixovanú stravu. Nepečiem vôbec. Pri starostlivosti o syna s manželom spolupracujeme, keďže už má 11 rokov a je relatívne ťažký, hoci má len necelých 20 kg. Dá sa povedať, že všetko u nás doma je podriadené potrebám nášho syna.

‍

Chodíte na dovolenky alebo je to pre Vás nemožné? 

Na dovolenke pri mori sme boli všetci štyria len dvakrát. Vzhľadom na to, že syn nechodí a ani nesedí, pobyt na pláži bol pre neho nepohodlný, nehovoriac o problémoch s kŕmením. Keďže má vážne poškodený zrak a je veľmi citlivý na zvuky, pláž pre neho nebola práve ideálnym miestom na relax. Spoločné akcie sú u nás už viac menej nerealizovateľné. Keďže máme aj zdravú dcéru a nechceme ju ukracovať o zážitky kvôli synovi, riešime to tak, že sa delíme - jeden z nás ostáva so synom doma, druhý ide s dcérou, napríklad do kina. Toto leto sme si dopriali 5 - dňový výlet do Bratislavy obidvaja s dcérou. Museli sme však požiadať o pomoc rodinu.

Nájdete si čas na svoje záľuby v tejto ťažkej situácii? 

Teraz už áno. Som vďačná za domovy sociálnych služieb. Môj syn navštevuje denný stacionár od 8:00 do 16:00. To mi dáva určitú slobodu. Môžem tak pracovať, venovať sa napríklad maľovaniu či si len tak zájsť na kávu, hoci aj pracovne.

‍

Na akom projekte pracujete momentálne?

Keď mi vyšla kniha, hovorila som pánovi z tlačiarne, že nikdy viac. Bol to pre mňa obrovský stres. On sa len usmial a povedal, že takých ako ja už mal veľa a väčšina z nich už vydala niekoľko ďalších kníh. Mal pravdu. Asi o 3 mesiace po vydaní mojej prvej knihy som začala pracovať na detskej knižke s básničkami a aktivitami na stimuláciu zraku. Momentálne pracujem na vlastných ilustráciách do tejto knižky.

Napriek ťažkému osudu zažívate humorné situácie? 

Bez humoru by to nešlo. Aj keď si momentálne nespomeniem na konkrétne humorné situácie, smejeme sa veľa a často. S humorom ide všetko ľahšie. Veď je korením života.

‍

Čo si želáte najviac? 

Pokoj a lásku.

Vaše životné motto? 

Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie resp. Všetko zlé je na niečo dobré.

‍