Marianin (Disco)príbeh

Mariana Konečná rod. Slováková pochádza z Bratislavy, kde vyštudovala Strednú ekonomickú školu. Počas štúdia na strednej škola si ako šestnásťročná zahrala postavu Evy v kultovom filme Discopríbeh po boku Rudolfa Hrušínského mladšieho. Už počas štúdia sa venovala modelingu. Podnikala v oblasti kúpeľní a bazénov, pracovala  v reklamnej agentúre. Je vydatá a má dcéru vo veku, ako mala ona v čase nakrúcania jej jediného filmu. V súčasnosti vytvára rodinné zázemie pre svojho manžela lekára ortopéda a ich dcéru Ninu.

Tvoja filmová kariéra ako rýchlo začala, tak rýchlo aj skončila, prečo?

Áno, môže sa to tak zdať,  rozbehnuté to bolo super,  no ako 18 ročná som odišla žiť za láskou, najskôr do Nemecka, neskôr do Švajčiarska. Všetky nadobudnuté kontakty a skúsenosti a všetko čo som mala dobre rozbehnuté sa stoplo. Aj keď som sa po štyroch rokoch vrátila, už tí ľudia boli iní resp. nie tam kde predtým robili a pod.

Prezradíš nám niečo zo zákulisia natáčania filmu Discopríbeh?

To čo by možno ľudia chceli počuť, alebo si mysleli, sa neudialo. S Rudlom sme boli fakt len dobrí kamaráti nič viac. Tých rušných nezabudnuteľných chvíľ bolo viac. V piatok po natáčaní sme sa vybrali do miestneho plzenského klubu, volal sa Kufr. Tam som spoznala svoju prvú lásku. Každý deň ma čakali kvety a kozmetické taštičky na recepcii hotela. Dnes už to chlapci nerobia. Pochybujem, že na prvé rande donesú ružu.

Počas štúdia na strednej škole si sa venovala  modelingu. Ako na to reagovalo tvoje okolie, spolužiaci?

Časť bratislavského castingu do Discopríbehu sa konala v redakcii časopisu DIEVČA. Vtedy to bol jeden z najúspešnejších módnych časopisov. Pamätám si na to ako dnes, sedela som v chodbičke a čakala s ďalšími modelkami, ktoré v tom čase aktívne fotili. Oslovila ma šéfredaktorka časopisu, či by som s nimi nespolupracovala. Ponuku som s radosťou prijala. Niektoré spolužiačky určite tíško závideli. Ja som tie najkrajšie baby zo školy oslovila a zavolala na fotenie. Ja som dopriala, ale mne nebolo dopriate. Škola ma nechcela púšťať na prehliadky a fotenia.  Spolužiaci možno stáli na mojej strane, ale pred učiteľkou boli všetci ticho. Nenašiel sa nikto, kto by sa ma vtedy zastal. Na druhej strane chápem, že mali strach, aby si učiteľka potom na nich nesadla a nerobila im problémy. Mala som smolu. Škola mi vôbec nevychádzala v ústrety. V tom čase som robila módne prehliadky. Napriek  mojim 168 cm výšky som bola žiadaná. Vtedy sme sa na prehliadkach usmievali , tancovali, alebo spravili nejaké pekné gesto. Neboli to ako dnes, sklenená tvár a vážny výraz. Dnes ide o to predávať šaty, vtedy možno viac stála v popredí modelka.

S tvojim prvým manželom si žila vo Švajčiarsku a precestovala si s ním kus sveta. Kde sa ti páčilo najviac a prečo?

Neboli  sme manželia. Bol to priateľ, oveľa starší ako ja. Áno cestovali sme stále, až mi to pripadalo únavné . Prišli sme z dovolenky, vymenili veci v kufri a opäť išli niekam. O nič som sa nestarala, on chcel žiť a cestovať, ja som to zdieľala spolu s ním .

Navštívili sme Botswanu kde sme boli priamo v džungli. Tam sme mali nočný zážitok . Náš stan si obzeral hroch a nakoniec si ho nechutným spôsobom označkoval. Ďalšie noci, a to sme tam boli dva  týždne, som poriadne nespala . Malým lietadielkom pre 6 ľudí, ktoré nemalo dvere a z ktorého vypadávali šróbiky, sme sa presúvali na rôzne miesta. Pekný zážitok mám aj z Nepálu odkiaľ sme sa vypravili na dobrodružný rafting a videli dokonca sladkovodné delfíny.

V Botswane sme navštívili slávne Victory falls. Počas pobytu v džungli sme mali nebezpečný zážitok s byvolmi. Stádo byvolov sa približovalo k nášmu úkrytu. Vtedy som sa skutočne bála. Sprievodca na nás zahral ešte scénku, že toto sa mu ešte nestalo. Našej fotografke spadol objektív, hľadala filter v piesku, nervozita sa stupňovala. Vodcovia stáda boli od nás pár metrov. Zrazu sprievodca zobral dve palice, stádo sa prudko otočilo a odbehlo. Jeden večer som si išla skôr ľahnúť, prišli po mňa, že sa tam pravdepodobne pohybuje lev. Tých zážitkov mám skutočne mnoho a som za to vďačná, že mi to bolo umožnené  v tak mladom veku. Mala som  25 rokov.

No a samozrejme nezabudnem na filmové festivaly. V Cannes sme boli každý rok. Tam vedľa nás kotvila so svojou luxusnou mega loďou Madonna, ktorá si v šiltovke a v teplákoch prišla na našu loď zobrať horkú čokoládu, kotvila hneď vedľa nás. Počas festivalov som mala narodeniny a na to sa nedá zabudnúť. Cannes premiéra Cliffhanger, Las Vegas premiéra Lion King. Úžasné spomienky.

Nedávno si účinkovala ako hosť v televíznej relácii Show Jana Krausa. Ako prebieha príprava na vystúpenie v tejto relácii? Aký je Jan Kraus mimo kameru?

Bola som milo prekvapená, že ma oslovili. Myslím si že tam nepatrím. Nepredávam sa na sociálnych sieťach, nesnažím sa o popularitu a neusilovala som sa o opätovné zviditeľnenie. Som rada, že ako jediný si po 37-ich rokoch od premiéry Discopríbehu na mňa spomenul. A príprava? No žiadna, ide sa na ostro, nič pripravené dopredu. Nemala som  trému, bola som v pohode. Treba akceptovať aj fakt, že je to show pána Krausa, že vynikať musí on svojim humorom, ktorý ja mám rada.  To, že si občas rypne  do ľudí je známe a s tým som tam aj išla.  A aký je? Prijemný a hlavne veľká osobnosť. Má väčšiu charizmu teraz ako za mlada, môj názor.

Čo ťa viedlo k tomu, že si sa po rokoch života v zahraničí vrátila domov do Bratislavy?

Mám v Bratislave rodinu a tam som bola úplne sama. S priateľom sme sa dohodli ako dospelí ľudia . V tom čase on netúžil po rodine, chcel cestovať a ja som sa videla niekde inde. Cestovania som už mala dosť, chcela som niečo pre seba. A potom samozrejme vekový rozdiel 24 rokov by neskôr mohol byť problém.  Trochu ľutujem, že som nevyužila jeho možnosti, ktoré mal neobmedzené. Som vďačná za štúdium jazykov v Zurichu  a na Floride. Je mi ľúto,  že mi nedal priestor sa zamestnať, alebo si popri vzťahu urobiť školu v Geneve. Tým, že som s nim cestovala, nestihla som zapustiť korene a spoznať iných ľudí. Niečo som získala, niečo naopak stratila. To sú dôvody prečo som sa vrátila domov.

Bratislave sa tiež hovorí krásavica na Dunaji. Aký je tvoj vzťah k mestu kde si sa narodila?

Páči sa mi poloha a veľkosť mesta. Tri mesiace som žila v New Yorku, tam som bola stratená . Pre mladých super mesto, rýchlo sa tam žije. No naopak Bratislava, keď som zo Švajčiarska prišla na Slovensko mala som pocit, že ma zabrzdilo. Celkovo sa tu žije pomalšie a Bratislavu mám veľmi rada, už len to more nám tu chýba. Veľkosť mesta mi vyhovuje.

Ako tráviš svoj voľný čas, máš nejaké záľuby?

Máme obrovské dve záhrady, to zaberie veľmi veľa času, milujem kvety. Rada si kreslím veci do interiéru podľa vlastnej predstavy a dávam vyrobiť, málokedy kupujem hotové. Na Vianoce robím vianočné vence svojim blízkym. Rada športujem, cvičím jogu, rada behám, chodím na kruhové tréningy a ak vyjde čas tak to striedam s fitness. Rada plávam, bicyklujem, lyžujem, pravidelne som hrávala golf, kde som dosiahla  aj významné úspechy . Bola som majsterka Slovenska roku 2005-2006 na rany. Ku golfu sa plánujem vrátiť. Samozrejme móda to je to čo sa mi páči. Aj keď už nemám vek modelky rada pózujem fotografom na fotky rôzneho žánru. Pri fotení som spoznala skvelých ľudí, ktorí mi stále dávajú šancu.

Aký je tvoj životný cieľ, čo by si chcela dosiahnuť?

Dlhší čas som sa obetovala pre rodinu a preto ju mám, podporujeme sa a držíme spolu už tak dlho. V živote si človek musí vybrať - kariéra alebo rodina. Ja som si vybrala rodinu. Neverím variante, aj super kariéra  aj šťastná rodina. Som realistka, poznám príbehy a ako to chodí. Kariéra sa robí vždy na úkor rodiny. Môj životný cieľ je udržať rodinu šťastnú a spokojnú. Čo sa týka mňa zbierať zážitky, opäť začať trochu cestovať, zostať pokorná a zdravá. Mne stačí málo. Možno si neskôr otvorím malý obchodík a vrátim sa k obdobiu kedy som pracovala sama na seba.

Dokážeš charakterizovať samu seba?

Taká žienka domáca, ale nie v tom ponímaní zostarnúť pri kuchynskej platni. Chvália ma, že dobre varím, mám rada poriadok. Chránim si súkromie rodiny,  učím sa nebyť vzťahovačná a menej riešiť . A už vôbec nič neočakávať. Mám rada prekvapenia v drobnostiach. Mám rada spravodlivosť, som dosť obetavá,  niekedy je to aj na škodu.  Nemusím súťaživých ľudí, a už vôbec nie ľudí,  ktorí sú vždy presvedčení, že len oni majú pravdu. Alebo nedopustia, že ste v niečom lepší,  stále sa s vami porovnávajú. Viem rýchlo vyselektovať ľudí, ktorí mi nerobia dobre. Rada dávam šancu novým priateľstvám. Snažím sa ľudí spájať a aj v rodine sa snažím, aby bola dobrá harmónia. Chcem, keď manžel príde domov, aby mohol úplne vypnúť . Zatiaľ sa mi to darí, sme spolu už 24 rokov.

Čo ti vie urobiť najväčšiu radosť?

Asi fakt už len drobnosť, alebo malé prekvapenie. Najviac ma však poteší  všímavosť a počúvanie. Mám pocit , že sa to medzi ľuďmi stráca. Napríklad si všímam aké šperky nosí kamarátka, aby som jej vedela dať darček. Alebo všímať si čo rada nosí, ako má doma zariadené, čo rozpráva po čom túži. Mám radosť, keď mám v blízkosti niekoho kto ma skutočne počúva a kto si ma všíma.  A mám rada ľudí čo sa smejú (úsmev).

Tvoje životné motto, obľúbený citát?

Mottá sú nádherná vec, mali by nás inšpirovať, posunúť vpred alebo sa len zamyslieť.

Ľudia spomaľme, všetci sa naháňame za peniazmi, slávou, úspechmi, kariérou, ohodnotením, úctou alebo nejakým obdivom, rešpektom,  ale za akú cenu? Stres je najväčší spúšťač všetkého zlého čo sa deje v našom tele. Už dávno som sa prestala naháňať za kariérou, radšej ten čas venujem dcérke, rodine a len pár ľuďom, ktorí ma majú radi. Radšej budem žiť v pokore a mať menej, byť pozitívna k okoliu, ako v luxuse a v strese so zdravotnými problémami. Nestresujte sa z vecí, ktoré neviete zmeniť alebo ovplyvniť. Obklopujte sa len pozitívnymi ľuďmi. Majte priateľov, ale úprimných.

Neexistujú náhodné stretnutia. Ľudia ktorých počas života stretávame, môžu byť darom ale aj trestom. Je len na nás čo z toho vyťažíme. Aj zlé veci sa nám dejú pre niečo dobré.

‍

‍