Dievča zo slávneho klubu

Mária Korenčiová /1989/ je futbalová brankárka, ktorá od roku 2018 hrá za AC Milan v talianskej Serii A. Narodila sa v Bratislave kde zahájila svoju kariéru v Slovane. Neskôr pôsobila v niekoľkých zahraničných kluboch a je reprezentantkou SR. Žije v dedinke Blatné neďaleko Senca. Vyštudovala Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave, odbor šport a zdravie.

‍Kedy a prečo si sa rozhodla hrať futbal?

Myslím, že futbal si vybral mňa a nie ja futbal. Keď som mala 9 rokov prišli sme spolu s rodičmi pozrieť na bratov zápas. Cez polčas som vybehla na ihrisko a začala si kopať. Zbadal ma tréner mladších žiakov a spýtal sa ma či sa nechcem pridať. A tak som strávila rok s chlapcami v Lamači. Odtiaľ po roku do žiačok v Slovane.

‍Prečo hráš na poste brankárky?

Aj to bola tak trochu náhoda. Na začiatku som hrávala v strede pola. Po nejakej dobe nám odišla druhá brankárka a tréner hľadal náhradu. Nebola som si úplne istá či to chcem, ale lákalo ma to. Pošepkala som to spoluhráčke a tá to povedala nahlas. Tréner ma vyskúšal a odvtedy ma z brány už nikto nedostal.

‍Tvoj prvý klub, v ktorom si pôsobila bol Slovan Bratislava. Ako si spomínaš na svoje začiatky?

V Slovane som strávila 13 rokov. Mala som super trénerov, ktorí ma formovali po futbalovej, ale aj po ľudskej stránke. Vždy sme boli dobrá partia. V tom období som si vytvorila najkrajšie a najpevnejšie priateľstvá, ktoré pretrvávajú doteraz. Títo ľudia sú mi ako rodina. Futbal sa stal mojou neoddeliteľnou súčasťou. Naučil ma víťazstvám, ale aj prehrám. Ako po nich vstať a ísť ďalej. Bolo to úžasné obdobie a som neuveriteľne vďačná za také detstvo. 

‍V ktorých kluboch si pôsobila po odchode zo Slovana?

Zo Slovana som na rok zamierila do pražskej Slávie. Odtiaľ do nemeckej Bundesligy, kde som strávila tri sezóny v SC Sand. Potom rok vo Švajčiarsku, kde sa mi podarilo vyhrať švajčiarsky pohár aj ligu. Na rok som sa vrátila do SC Freiburg  a odtiaľ do milánskeho AC. 

‍V zrelom futbalovom veku si sa rozhodla prestúpiť do AC Milan, prečo?

Do Freiburgu som prestupovala s tým vedomím, že budem brankárskou dvojkou. Bol to prestup tak trochu z núdze. Teraz viem, že to bolo presne to, čo som potrebovala. Som za tú skúsenosť úprimne vďačná. Vedela som, že po sezóne budem chcieť odísť. Začala som si hľadať iný klub.

‍Ako došlo k prestupu do tohto slávneho klubu?

Oslovila ma mailom manažérka AC. Dohodli sme sa veľmi rýchlo. Nemala som veľa informácií o talianskej ženskej lige. Veľké meno klubu a podmienky, ktoré mi navrhli, poskytovali dostatočnú istotu pre moju kariéru. Keď som prišla prvý deň do klubu vedela som, že to bude pre mňa niečo veľké.

‍Aké sú Tvoje najväčšie futbalové úspechy?

Mojím najväčším úspechom je celá moja kariéra a to kam som sa až dostala. Nikdy som si nemyslela, že budem hrať futbal profesionálne na tejto úrovni. Ďalej to bol postup do finále nemeckého pohára, umiestnenie medzi najlepšími hráčkami Slovenska a každé jedno víťazstvo s reprezentáciou.

‍Ovplyvnila súčasná situácia s koronavírusom tvoj život?

Klamala by som, že nie. Ale keď porovnám aké problémy majú iní ľudia s touto pandémiou, tak tie moje sú banálne. Môžem byť doma s rodinou, trénovať, ísť do záhrady. A to najdôležitejšie, všetci sme zdraví! Po mesiaci strávenom v talianskej karanténe je toto pre mňa skôr dovolenka. Teraz netrpezlivo čakám kedy sa budem môcť vrátiť na ihrisko.

‍Ako by si charakterizovala sama seba na ihrisku i mimo neho?

Toto je asi najťažšia otázka pre mňa /úsmev/. Viem byť občas tvrdohlavá a mám rada veci po svojom. Keď sa pre niečo rozhodnem, musím to dokončiť. Rada ľuďom pomáham, neznášam negativitu. Všetko sa dá, len treba chcieť.

‍Čo plánuješ robiť po ukončení futbalovej kariéry?

Uvažovala som nad tým, ale je to stále otvorené. Vyštudovala som vysokú školu, spravila si trénerskú licenciu, zdokonalila v cudzích jazykoch. Vždy som popri futbale niečo robila, aby som v budúcnosti nemala problém. Viem si predstaviť, že zostanem pri športe. Môžem však robiť úplne niečo iné.

‍Aké máš záľuby, koníčky?

Keďže pochádzam z umeleckej rodiny a detstvo som okrem ihriska trávila v divadle, mám blízko ku kultúre. Rada zájdem na výstavu, do múzea, či do divadla. Navštevujem kultúrne pamiatky. Nie je mi cudzie ani ticho prírody. 

‍Tvoj obľúbený citát, životné motto?

Neriadim sa žiadnym, ale sú dve, ktoré si pamätám a vidím v nich pravdu.

Úsmev je to jediné, čo človek môže dať aj keď ho nemá.

The light shines in the darkness, and the darkness hasnot overcome it.

‍