Nadaná maliarka

Lucia Rubejlová sa narodila v Starej Ľubovni, tam prežila svoje detstvo. Je najstaršia zo štyroch súrodencov. Študovala v Prešove a už dvanásť rokov žije v Bratislave, kde rozbehla svoju maliarsku kariéru. Pestré farby nanáša nie len na plátno, ale aj na oblečenie. Okrem toho sa venuje spevu. So skupinou Avenue naspievala nádhernú pieseň Najkrajšie Vianoce.

K výtvarnému umeniu ťa vraj priviedol starý otec. Ako to bolo?

Pamätám si ako som celé leto trávila u starých rodičov v malej dedinke pri Starej Ľubovni. Moje prvé výtvory sa vynárali na kartónových papieroch, ktoré mi dedko nosieval z potravín. Mojím umeleckým nástrojom bola tesárska ceruzka, ktorej hrot mi dedko strúhaval nožom pri piecke.

Čo si maľovala ako malé dieťa?

Maľovala som postavičky ešte v čase keď deti vnímajú len určité časti tela. V období keď maľujú “hlavonožcov” sa môžem pochváliť výtvorom na zadnej strane môjho rodného listu /smiech/, kde som ako trojročná namaľovala dve postavičky so všetkými časťami tela vrátane detailov ako je presný počet prstov či všetky prvky tváre.Talent si všimlo okolie keď som po skončení rozprávky namaľovala Flinstonovcov či iné Cartoon postavičky, ktoré všetci okamžite spoznali.

Svoje výtvarné diela si uskutočňovala len na papieri alebo ako to býva u detí zvykom, tak aj inde?

Samozrejme som si ako dieťa trúfla namaľovať na celú stenu v detskej izbe obrovského motýľa, ktorý sedel na muchotrávke. Bola to maľba na celú stenu. Mama sa trošku hnevala keď mi to otec dovolil.

V detstve ti údajne bola modelárska hlina milšia ako plastelína. Čím to bolo?

Keď som ako dieťa trávila čas u starých rodičov kde sme mali na pozemku modelársku hlinu, bolo motivujúce vyskúšať to.

Už ako dieťa si sa zúčastňovala na rôznych výtvarných súťažiach. Môžeš sa pochváliť úspechmi z tohto obdobia?

Áno, to je pravda, vyhrávala som rôzne a väčšinou aj hlavné ceny. Nie len vo výtvarnej ale aj poetickej sfére, čomu nasvedčuje moja kniha pre deti, v ktorej už dokončujem ilustrácie a pracujem na jej vizuálnej forme. Verím že sa jej mnohé deti potešia. Mojim najväčším vyznamenaním je ocenenie “Strieborné pásmo” v celoeurópskej súťaži v maľbe.

‍Tvoji rodičia chceli mať z teba maliarku?

Môj otec sníval o tom že zo mňa bude sochárka.

Teraz si už maliarka s vyhraneným štýlom, ktorý ma okrem iného zaujal svojou pestrofarebnosťou. O aký umelecký štýl ide, máš preň vlastné pomenovanie?

Moje diela sú predovšetkým známe tým, že nie sú v identické v štýle tvorby. Ako hovoria moji odberatelia: Lucia, vy viete namaľovať všetko. Ale ak by sme mali zjednotiť prevažnú väčšinu diel povedala by som, že je to moderné umenie popart.

Maľuješ len na plátno alebo aj na iné materiály?

Prvé predané diela boli na špeciálnych výkresoch, ktoré sa dali do dreveného rámu so sklom. Ďalšie profesionálnejšie maľby na plátne vznikli keď som pôsobila v Bratislave. Všetky moje obrazy sú na plátnach na ráme. Vždy som mala blízko k móde, predovšetkým k tej pánskej.  V minulosti som riadila sieť talianskych predajní, čo ma priviedlo k maľbe na oblečenie. V súčasnosti pracujem na spustení e-shopu, kde budú limitované edície oblečenia z tých najobľúbenejších kúskov lart.sk. Tie môžete vidieť na rifľových bundách, rifľových nohaviciach, tričkách, mikinách a dokonca aj teniskách a ďalších módnych doplnkoch. E-shop bude predovšetkým zameraný na pánsku módu, na svoje si prídu aj dámy a dokonca aj ich ratolesti. 

‍Kde môžeme vidieť tvoje diela na dennej báze?

Moje diela je možné vidieť bežne online na www.lart.sk a dvakrát ročne na vernisáži.

Vystavovala si už aj v zahraničí?

Mala som ponuku vystavovať v Prahe aj v Záhrebe, v čase kedy to bolo náročné na organizáciu. Nevylučujem že v budúcnosti bude výstava aj v zahraničí.

Máš nejaký cieľ, ktorý by si chcela v umení dosiahnuť?

Veľmi by som raz chcela mať svoju vlastnú predajňu s obrazmi, oblečením a mojimi knihami. Bol by tam  ateliérový kútik, aby to bolo zaujímavé pre odberateľov a zákazníkov. Osobný kontakt je vždy príjemnejší ako ten online.

Už sa ti stalo, že si niektorý svoj obraz po dokončení zničila /premaľovala/?

Možno by iní zatĺkali, ale ja sa priznám, že áno. Niekoľkokrát sa mi to stalo. Namaľovala som obraz a pri dotváraní vzniklo niečo úplne iné. Dva obrazy som celé premaľovala a z pôvodného motívu, či kompozície neostalo nič. Mnoho mojich obrazov vzniká tak, že keď začnem maľovať neviem čo z toho bude. Riadim sa pocitmi, som spontánna rovnako ako  v súkromnom živote tak aj v tvorení. O tom je umenie, nechať voľný priebeh svojej fantázii.

‍Čo robíš keď nemaľuješ, ako relaxuješ?

Maľovanie je mojou hlavnou pracovnou činnosťou. Nemám kolegov a nekomunikujem rutinné veci, ako to robia iní. V ateliéri tvorím sama a chýba mi kontakt s ľuďmi. Som veľmi spoločenská, tak trávim čas so svojou rodinou či priateľmi  najmä vo večerných hodinách. Mojou vášňou je spev a občas chodievam na vystúpenia s dvoma kapelami. Rada s nimi spievam a nahrávam v štúdiu piesne.

Tvoj názor na počmárané fasády domov tzv. umelcami?

Pokiaľ je dovolené stenu počmárať ,tak proti tomu nič nemám. Potom sa dajú tieto steny použiť  ako pozadie pri fotení, či natáčaní.

Dá sa pri maľovaní zažiť aj niečo vtipné?

Vtipnú príhodu som zažila keď som učila svoje kamarátky maľovať abstraktné dielo. Keď  boli v závere chceli obraz “pofŕkať” farbami ( urobiť krásne nebojazlivé línie ). Po inštruktáži ako majú hýbať rukou to vyskúšali aj ony. Netrafili sa do obrazu, ale na stenu a stoličku, dokonca aj na strop /smiech/. Mám aj negatívny zážitok keď som po dokončení obrazu zakopla o stojan, ktorý spadol na iný obraz. Roztrhlo sa na ňom celé plátno a musela som začať odznova.

‍Životné motto, obľúbený citát resp. tvoj odkaz pre ľudí?

Obľúbený citát nemám, ale ak by som mala dať nejaký odkaz, snáď niečo prirodzené a stručné. Buďte vždy sami sebou a nebojte sa ísť za svojimi snami.

‍