Hádzanár v marketingu

Juraj Volentics sa narodil  v Bratislave na Bezručovej ulici, pri Modrom kostolíku. Detstvo prežil v Petržalke, kde navštevoval aj základnú školu. Na strednú elektrotechnickú školu chodil na Zochovej ulici. Rodičia chceli, aby mal v rukách aj remeslo.  Vysokú školu študoval diaľkovo v Prahe na Univerzite J.A.Komenského. Celý svoj pracovný život prežil v Bratislave. Aj keď ho to niekoľkokrát v živote ťahalo za hranice, zostal verný domovine. Vždy cítil jej veľký potenciál. 

‍Aké si mal detstvo?

Pamätám si, že sme ako deti behali po hlinených kopcoch, pretože chodníky boli iba v plánoch. Vo štvrti kde som žil, bývali poväčšine chudobné rodiny. To znamenalo veľmi pestré a akčné detstvo so všetkým, čo k tomu patrí. Sídlisková hierarchia, politika a pouličné šarvátky. Bolo treba porozumieť systému v detskom svete, aby sa človek predieral bez ujmy. Tento svet bol však aj plný priateľstiev, športu a aktívneho trávenia času na vzduchu.

‍Ako si v praxi uplatnil svoje znalosti zo strednej školy?

Vo veľmi obmedzenej miere. V situáciách, kedy ma transformátor v pokazenom televízore odhodil na 2 metre, alebo keď som babke vyhodil poistky v celom dome pri oprave svetla.

‍Kde a na akých pozíciách si pracoval po ukončení vysokej školy?

Hneď po škole som začínal ako odborný referent v Sociálnej poisťovni. V tých časoch som hrával vrcholovo hádzanú a mal som čas na poobedné tréningy.Následne som sa zamestnal v spoločnosti, ktorá sa venovala vymáhaniu pohľadávok. Bola to obrovská škola komunikácie. V rámci tejto spoločnosti som prvýkrát pričuchol k obchodu. Ďalšou zastávkou bola spoločnosť LMC - najväčšia európska firma venujúca sa službám spojeným s náborom zamestnancov. Dostal som výbornú príležitosť otvárať slovenskú pobočku s malým tímom. Mal som na starosti vzťahy s kľúčovými zákazníkmi.  

‍Na akej pozícii si pôsobil v CK VOX Travel?

Je to rodinná cestovka zameraná na “rozlúčky so slobodou” a pôsobil som v nej ako riaditeľ. Bol som prvý externý manažér, ktorý do nej prišiel. Mal som za úlohu reštartovať chod firmy.

‍Pôsobil si aj v rádiu. V ktorom a čo si tam robil?

Pôsobil som v rádiu Europa 2 na pozícii programového riaditeľa. Vyhral som konkurz na tento post i keď som predtým nikdy v tejto oblasti nepôsobil. Mojou úlohou bolo prerobiť rádio OKEY na úplne inú značku a zlepšiť jeho postavenie na trhu.

‍Humorná situácia počas pôsobenia v Europa 2?

Ťažko vybrať jednu, lebo celý tento projekt bol o zábave. Poskladal som tým ľudí, ktorí tiež nikdy nepôsobili v mediálnej oblasti a napriek tomu rádio výborne fungovalo. To je na tom asi to najzábavnejšie.

‍S ktorými najznámejšími osobnosťami si prišiel do kontaktu?

Známe osobnosti som stretával na dennej báze. Ak by som ale mal niekoho vybrať, tak to bol Miro Šatan alebo Majk Spirit. Títo dvaja mi ostali v pamäti.

‍Na ktorý svoj projekt si najviac hrdý?

Neon festival. Bol to najväčší elektronický festival na Slovensku, ktorý sa konal na Zlatých pieskoch v Bratislave.

‍Na akom projekte pracuješ momentálne?

Venujem sa konzultačnej činnosti v oblasti krízového manažmentu a digitálnej transformácie. Spolupracujem so spoločnosťou DCG. Začali sme sme mojou web stránkou volentics.digital.

‍Aký je tvoj životný cieľ?

Byť šťastný /smiech/. S manželkou máme cieľ, že po dožití aktívneho veku pošleme naše deti študovať do zahraničia. My dvaja sa presunieme niekde do teplých krajín a odtiaľ sa budeme venovať drobnému podnikaniu.

‍V akých kluboch si pôsobil počas svojej hádzanárskej kariéry?

Prvý môj klub bol ŠK Lúky v Petržalke. Tento klub založil športový nadšenec pán Šípoš, ktorý stiahol šikovných chlapcov zo sídliska. Od neho som prešiel do ŠK Polície kde som hral do konca kariéry.

Aké úspechy si dosiahol v tomto športe?

Najväčším úspechom pre mňa bola pravidelná účasť v reprezentácii Slovenska. Ako junior som sa zúčastnil na Majstrovstvách sveta v Luxembursku, kde sme obsadili 6. miesto. Dodnes je to najväčší úspech slovenského hádzanárskeho družstva. Pravidelne som bol medzi najlepšími hráčmi resp. strelcami na rôznych turnajoch.

‍Ktoré krajiny si navštívil, kde sa ti najviac páčilo a prečo?

Šport mi umožnil navštíviť veľmi veľa krajín. Najradšej mám talianske destinácie a to najmä Sardíniu. Páči sa mi jej kolorit a výborná kuchyňa. Sú tam aj krásne pláže.

‍Čo by si zmenil v Bratislave, keby si mal tú možnosť?

Tak nadľahčene zvyknem žartovať, že keby Koliba mala 3000 metrov a miesto Dunaja more. Toto mesto je malé, ale naše a má veľký potenciál do budúcnosti. Ľudia by si tu mali viacej vzájomne priať a veriť.

‍Aké máš hobby, ako tráviš voľný čas?

Veľmi rád čítam vrátane návodov na všetky technické veci, ktoré máme doma/úsmev/. Cez víkendy pôsobím ako hádzanársky rozhodca v Rakúsku. Veľmi rád mám stretávanie a debaty s priateľmi. Veľa voľného času venujem aj rodine.

‍Tvoje životné motto, obľúbený citát?

Celý život sa držím jednej zásady, ktorá vychádza z ázijskej ľudovej múdrosti - Ak si najmúdrejší v miestnosti, tak si v zlej miestnosti.

‍