Tvoj hlas znie povedome

Čítať článok
Anton Zorád
Čítať príbeh

Jana Wagnerová sa narodila v Bratislave, ale pôvodom je východniarsko-trnavský mix. Maminka pochádza z Trnavy, tatino z Popradu. Neskôr po rozvode, ju vychovával s maminou náhradný otec, úžasný človek. Je matkou trinásťročnej dcéry. V Bratislave študovala základnú i strednú školu. Neskôr absolvovala tri roky na dennom štúdiu Ekonomickej univerzity Odbor manažmentu. Potom odišla a dokončila magisterské štúdium Masmediálnej komunikácie v Trnave. Herectvu sa venuje od útleho detstva. Okrem hrania, sa dlhodobo venuje aj maľovaniu.

Aká je Jana Wagnerová? Môžeš sa charakterizovať?

Keby som sa mala opísať a nezaujato povedať aká som, tak som človek, ktorý je priamy, čestný, komunikatívny. Mám rada ľudí, informácie, aj zvieratá, šport a umenie, ktoré je súčasťou mojej osoby a neviem si život bez neho ani predstaviť. Ale ani bez mojej rodiny. Mám veľké šťastie ako sa máme radi.

Chcela si byť herečka už od detstva alebo to priniesol život?

Jedno s druhým. Môj otec bol kameraman a tak som si ako malá pričuchla k hereckému povolaniu. Úplne mi učarovalo. Dá sa povedať, že som veľmi skoro vedela čím chcem byť. Ale určite k tomu treba aj šťastie a talent, aby sa človek presadil.

Účinkovala si ako dieťa v reláciách pre deti. V ktorých?

Účinkovala som v reláciách pre deti, keď som ešte nevedela čítať. Kuko, Raťafák Plachta boli moje prvé programy. To ma logicky nasmerovalo k umeniu, ktorému sa venujem po dnes.

Zaoberáš sa najmä dabingom. Nie je ti ľúto, že tvoj hlas znie povedome, ale tvoju tvár ľudia až tak nepoznajú?

Nie je to úplne pravda. Za posledné roky ma ľudia všade poznávajú, chcú sa fotiť a milo sa mi prihovárajú. Hrala som v niekoľkých častiach Rodinných a Susedských prípadov, v Paneláku, Chlapci neplačú, Prázdninách, Oteckoch a v Novom živote. Bola som účastníčkou reality show Take me out. Takže v tomto nepociťujem žiadnu ujmu. /úsmev/

Ktorým najznámejším seriálovým resp. filmovým postavám si požičala svoj hlas?

Toho je veľa. V ostatnej dobe som hrala veľké úlohy v tureckých seriáloch. V Neželanej neveste som bola Sureja, predtým v Nekonečnej láske Nihan, ale aj v seriáloch ako Mutanti, Útek z väzenia Prison break, či Walking dead som hlasom víly Cililing v piatich častiach.

Hrala si aj v rozhlasových hrách? Čo je náročnejšie, dabovanie postavy alebo rola v rozhlasovej hre?

Áno hrala. Napadne mi ostatná hra Lokomotíva, ktorú sme robili s režisérom Lackom Keratom. Ale viac sa asi bavím pri výrobe dabingu. Náročné sú oba varianty. Každý je iný tak ako hranie na obraz a vdivadle. Ťažko ich porovnávať.

Spomenieš si  na vtipnú príhodu z dabingu?

Najviac sa nasmejeme, keď jeden z nás povie niečo iné, ako je napísané v texte a nikto s tým neráta. Nahráva sa a čakáte, že vám partner povie presne: “nezabudni si obuť papuče” a on v plnom odhodlaní zakričí a nechtiac prenesie “nezabudni si obuť pagáče!” Pri práci sa veľa nasmejeme.

Získala si za svoju hereckú prácu nejaké ocenenie?

V roku 2019 som dostala ocenenie Literárneho fondu Slovenska za dabing, aj s finančnou odmenou. Urobilo mi to veľkú radosť, ako zadosťučinenie a pochvala zhora po rokoch práce.

Zaoberáš sa maľovaním obrazov. Čo nimi vyjadruješ? Aký je to umelecký smer?

Pomocou obrazov vyjadrujem svet ako ho vnímam okolo seba. Väčšinou morfologicky a snažím sa z toho urobiť snovú záležitosť, plnú farieb. Najviac by som to prirovnala asi k surrealizmu. Zakomponovávam do obrazu príbehy z mytológie, histórie, zvieratá a i.

Kde môžeme vidieť tvoju maliarsku tvorbu?   Mala si už výstavu alebo ju pripravuješ?

Mám za sebou viacero výstav a určite ešte budem robiť vernisáž. Mala som šancu, vďaka pánovi kurátorovi Ľubošovi Mózovi, vystavovať napríklad aj v Zichyho paláci, Pálfyho paláci. Mala som aj niekoľko samostatných i spoločných vernisáží. Dostala som ponuku do Prahy a do Florencie, čakám keď skončí corona a môžem to zrealizovať. Na instagrame mám stránku s naj obrazmi amazonkaart a na webe artjawa.deviantart.com tiež. Tam je nutné potvrdiť vek, aby vám ukázalo aj pikantnejšie obrazy /úsmev/

Blízky ti je aj  tanec. Si členkou tanečnej skupiny alebo tancuješ sólo? Akému štýlu sa venuješ?

Ako malá som chodila na umeleckú školu, kde sme mali rôzne druhy tanca, balet, gymnastiku, spev, herectvo a muzikál. K tancu som si vytvorila veľmi pozitívny vzťah a občas sa s kamarátkami a so sestrou chodíme vyblázniť, ale nenavštevujem žiadne kurzy tanca, ani žiadne tanečné krúžky. Štýly ovládam všetky. Aj moderné, spoločenské, dokonca aj electric boogie.

Niekde som čítal, že si aj speváčka. Je to pravda?

Speváčka by bolo silné slovo, bolo obdobie keď som pri muzikály aj spievala, ale spev je špecifické odvetvie. Hlas sa musí trénovať, takže teraz spievam len pre radosť. Hudbu mám veľmi rada a boli časy keď som ju aj skladala.

Dozvedel som sa, že doma nemáš televízor. Prečo?

Televízor som vyhodila niekoľko rokov dozadu, keď bola dcéra malá a videla som, že to má zhubný vplyv na jej vývoj. Ostal u nás iba počítač, cez ktorý som vyberala obsah väčšinou v angličtine. Ten som jej púšťala a tým som ovplyvnila jej obzory. Už nám to ostalo po dnes.

Ako tráviš voľné chvíle, ak pri tvojich aktivitách vôbec nejaké máš?

Voľné chvíle najradšej trávim podľa ročného obdobia s rodinou, športom alebo pri vode. Milujem inline korčule, volejbal, snowboard, wakeboard, paddle. Keď je škaredo, maľujem.

Tvoj životný sen resp. najbližší cieľ, ktorý máš pred sebou?

Moje hodnoty sa počas rokov zmenili a teraz mi záleží na tom, aby všetci okolo mňa boli zdraví, aby sme mali dostatok práce a boli k sebe dobrí. Želala by som si, aby sa mi obrazy veľa predávali a mohla by som tak maľovať z hociakej časti sveta, tak zažívať aj dobrodružstvá pri cestovaní a spoznávaní nových krajín.

Obľúbený citát, motto, ľudová múdrosť alebo iný odkaz pre ľudstvo?

Jeden mám rada od Jána Wericha
“ Dneska je na tom nejhúř jedinec, takovej, kterej nějak vyčuhuje z řady, takovej ten tulák širokýho srdce, nápadnej a podezřelej tím, že vod nikoho nic nechce, tvor vo kterým nikdo neví, kdo za ním stojí, protože von za ním nestojí nikdo a navíc tvor šťastnej a svobodnej, protože nic nečaká a nikoho se nebojí.”
A druhý od neznámeho autora - “Neexistujú hranice, iba nekonečne veľa možností. “

Tagy príbehu

Viac príbehov z archívu