Herec neherec

Rodák z Martina, herec Radošinského naivného divadla René Štúr, prišiel do Bratislavy ako osemnásťročný. Mnohí si ho pamätáme ako svojského robotníka Gejzu zo seriálu Panelák. Už v základnej škole patril medzi zabávačov triedy a v tejto línii pokračuje aj v hereckej tvorbe.

Čo všetko sa udialo kým si sa stal hercom?

Na konzervatórium som sa nedostal a maminka chcela, aby som mal v rukách nejaké remeslo. V Piešťanoch bolo výhodné byť čašníkom, tak som vyštudoval ako čašník s maturitou. Potom som chvíľku predával fotoaparáty a nakoniec som šiel na prijímačky na VŠMU. Na herectve som prešiel z 350 uchádzačov až do posledného kola, ale nevybrali ma. Bol som z toho dosť smutný, ale všetko je tak ako má byť. Prišiel mi povolávací rozkaz na vojenčinu a zároveň aj pozvánka na prijímačky na VŠMU odbor bábkoherectvo. Jasné, že som šiel na bábkarinu a podarilo sa. Keď som sa tam po dvoch rokoch moc nepohodol šiel som po svojom.

Kde a ako sa začala tvoja herecká kariéra?

O kariére nechcem hovoriť, nemám rád to slovíčko. K herectvu som skutočne pričuchol až v Radošinskom naivnom divadle, kam som sa dostal cez konkurz. Bolo to v roku 1996.

Kto boli tvoji prví hereckí kamaráti?

Môj prvý herecký kamarát, bol zároveň aj môj prvý pedagóg a bol to pán Ivan Matulík, ktorý sa mi venoval a dal mi pár cenných lekcií pred prijímačkami na VŠMU. Bol to rýchlokurz vďaka ktorému som nerecitoval text ako na základke a postúpil až do tretieho kola.

‍Bol si spoluautorom humoristického seriálu Ooops. Aké máš spomienky na toto obdobie?

So Sväťkom Malachovským sme si urobili svoju vlastnú reláciu a bolo to úžasné čo sa nám podarilo. Sami sme si to vymysleli, napísali a náš kamarát Paľko Mikulička, nám pomohol na kolene zrealizovať prvé diely. Bol to náš, trošku odlišný štýl humoru. Ale vždy, keď sa obzriem, rád naň spomínam a Ooops považujem za top projekt.

V akých projektoch, žánroch, rolách si doteraz účinkoval?

Za tých 24 rokov sa toho nazbieralo veľa. Bolo to účinkovanie v divadlách RND, na Novej Scéne, Theatro Wusterot, L+S, v televíznych seriáloch, zábavných programoch. Zahral som si aj v niekoľkých filmoch. Bolo to všetko super, ale úplne inak sa staviaš k práci, keď si vykonávač a inak keď si tvorca. Pre mňa platí, že to čo si sám napíšem a zrealizujem je robota, ktorú si cením najviac.

Kde ťa uvidíme v najbližšom období, čo pre divákov pripravuješ?

Momentálne pripravujeme komediálny seriál Uhorčík. Podarilo sa nám dať dohromady nie len perfektnú partiu hercov a spevákov, ale hlavne kamarátov. Dúfame, že bude z tejto zbojníckej paródie aj cítiť. Je to trošku na hrane, ale to ku komédii patrí. Ak nás korona nezabrzdí čoskoro sa na divákov tešíme.

Čo robíš vo voľnom čase, aké máš záľuby?

Mám široký záber koníčkov, ale málo času. Bavia ma skoro všetky športy, snažím sa byť univerzálny. Najviac ma baví hokej a cez leto kiting. Okrem bežných športov som si vyskúšal aj potápanie, motokros, šerm, step, konské pólo a iné vylomeniny. Momentálne sa učím hrať na gitaru.

‍Najkrajší kút v šírom svete je pre teba kde?

Moji starí rodičia pochádzali z dedinky Rojkov, blízko sútoku riek Orava a Váh. Tam som vďaka nim prežil najkrajšie detstvo a tam sa aj ako rodina každý rok stretávame, takže tam.

Aké Slovensko, Európu resp. svet by si si želal pre svoju malú dcérku?

Lepší. Mám pocit, že pravda dostáva stále viac a viac faciek a peniaze viac a viac priestoru. Keď sme mali menej, mali sme vlastne viac. Viac úprimnej lásky, viac priateľstva, viac porozumenia, empatie, aj ochoty pomáhať. Obávam sa, že ľudia sú nepoučiteľní a opäť budú musieť padnúť na hubu, aby našli cestu k tým správnym hodnotám.

Tvoj obľúbený citát, ľudová múdrosť, životné motto?

Chcel by som, aby moja dcéra vedela, že najkrajšie veci v živote sú zadarmo.

‍