Od karate a tanca k joge

Fredy Ayisi sa narodil v Bratislave. Má africké korene, jeho otec pochádza z Ghany. Vyštudoval Strednú polygrafickú školu. Celý svoj život sa venuje umeniu a športu. Jeden z priekopníkov moderného tanca na Slovensku, bol lídrom tanečnej skupiny Fredy's Dance Group. Je sedemnásobný majster Slovenska, dvojnásobný majster Európy a dvojnásobný majster sveta v karate.  Otvoril relaxačný priestor  Ayisi yoga centrum v Bratislave. Vydal DVD Joga s prírodou, ktoré sa rozhodol pripraviť po úspešnom prvom DVD Môj život s Yogou.

‍Na začiatku svojej kariéry si sa venoval tancu. Je táto etapa života už minulosťou alebo sa tancu stále venuješ?

V minulosti som sa venoval tancu, aby som sa nejakým spôsobom prezentoval. Aj všetko čo robím dnes je nejakým spôsobom s tancom prepojené. Tá láska k tancu tu stále je i keď sa mu nevenujem tak ako predtým. Som stále tanečník, ale nie ten čo som býval.

‍V minulosti sme ťa často vídali na obrazovkách TV. V ostatnom období si sa z televízií akoby vytratil. Nechýba ti  to, prečo je to tak?

Vrcholom mojej kariéry bol projekt Miliónový tanec, na ktorý som vypracoval scenár a podarilo sa mi presadiť ho v televízii. V tom období bol o mňa veľký záujem médií. Takáto silná pozornosť nerezonovala s mojou dušou. V tejto dobe som úplne zmenil svoje priority. Vystupoval som už 25 rokov a začal som odmietať ponuky a novinárov. V tomto období sa u mňa dostávala na prvé miesto joga. Dnes vystupujem v TV len občas a nie, nechýba mi to.

‍Na ktorý TV projekt máš najkrajšie spomienky?

V bývalom Československu a potom aj po vzniku SR som vystupoval vo všetkých možných programoch. Mal som dva vlastné projekty. Jeden sa volal Smola a venoval sa pesničkovým klipom. Potom to bola desaťdielna séria kde som vyučoval tanec. Najzaujímavejší bol už spomínaný Miliónový tanec, ktorý bol druhá reality show v tom období.

‍Vybudoval si Ayisi yoga centrum v Bratislave. Ako sa ti to podarilo? Čo všetko si musel urobiť pre jeho vznik?

Jogu učím už 18 rokov a patrím medzi priekopníkov modernejšieho ponímania jogy na Slovensku. Vymenil som niekoľko lokalít kde som ju učil. Toto centrum som otvoril pred dvomi rokmi. Vložil som do neho všetku energiu, cítenie a financie. Je to najväčšie jogové centrum na Slovensku. Mám okolo seba menší tým výborných ľudí, ktorí mi pomáhajú.

‍Dá sa pri kurzoch jogy zažiť niečo komické. Spomenieš si na vtipnú príhodu?

I keď sa to nezdá, vtipných príhod je veľa. V joge je cvičenie na zvyšovanie vnútornej energie, kde sa učíme sťahovať panvové dno, lono. Robí sa to dýchaním so zatvorenými očami. Raz som oči pootvoril a jedna slečna to robila rukami a nie dýchaním /smiech/. Ľudia často zabúdajú čo je pravá, ľavá, hore, dole. Kázal som zdvihnúť ruky hore k svetlám a jeden človek mal hlavu pritisnutú k podlahe a ruky tlačil dole. Nemal by som to robiť, ale občas sa pri cvičeniach zasmejem.

‍Ako zasiahla pandémia Covid 19 tvoje podnikanie a život ako taký?

Takmer smrteľne, ale nemyslím po zdravotnej stránke. Zo dňa na deň prišiel príkaz zatvoriť úspešne fungujúce centrum. Za obrovský priestor platím veľké nájomné a nezostáva mi veľká finančná rezerva. Prakticky som zostal na nule. Prenajímateľ mi zamietol žiadosť o odpustenie alebo aspoň zníženie nájomného a vznikol mi obrovský dlh. Teraz čakám ako sa to vyrieši a či sa mi podarí udržať prevádzku joga centra. Okrem toho ľudia majú v podvedomí stále strach zúčastňovať sa na skupinových podujatiach a radšej trávia čas vonku. Všetci sú trochu finančne postihnutí. Druhý zákaz prevádzkovania by sme už ako joga centrum neprežili.

‍Aké máš plány do budúcnosti? Máš nejaký životný cieľ alebo sen?

Mám jeden veľký sen, ktorý ma drží už dlhú dobu. Neviem či sa mi to niekedy podarí, ale veľmi si to prajem. Chcem vybudovať agrofarmu s penziónom niekde v prírode kde by som aj býval. Bola by to taká oáza so zvieratami, ľudia by sa o ne starali, sadili stromy a plodiny. Taký únikový život na víkendy pre uponáhľaných ľudí a pre deti.

‍Pribúdajúci vek nikto z nás nezastaví. Ako sa s tým vyrovnávaš ty a čo by si poradil ľuďom, aby „starnutie“ psychicky zvládali?

Toto nie je ľahké pre nikoho, každý prechádza depresívnymi myšlienkami v tomto období. Treba to prijať ako jeden zákon tohto sveta a je to spravodlivosť, ktorá postihne úplne každého. Aj mladých, ktorí teraz na také niečo ani nepomyslia alebo si myslia, že ich sa to  netýka. Treba sa udržovať v kondícii a cvičiť v rámci možností čo nám telo dovolí. Dôležitá je aj psychika, človek musí byť duševne v pohode.

‍Čo robíš vo voľnom čase, aké máš hobby?

Bývam na dedine kúsok od Bratislavy. Za mojim domom sú rozsiahle polia a lúky. Mám doma dvoch psov a stovku rôznych zvierat. Veľa voľného času venujem práve im. Musím sa o tieto zvieratká starať, čo mi zaberie veľa času. Okrem toho mám veľkú záhradu okolo ktorej je neustála práca. Ale toto všetko mi prináša radosť. Ráno ma budí páv a toto všetko milujem.

‍Precestoval si mnoho krajín. Kde sa ti  najviac páčilo a bol si aj v Ghane?

Precestoval som veľa krajín a stále mám výčitku, že som v Ghane nebol. Bol som tam ako malé dieťa na čo si vôbec nepamätám. Ale raz tam určite pôjdem. Mne sa páčilo všade kde som bol a všade som našiel niečo čo ma upútalo. Pre mňa je celý svet jedna krásna veľká záhrada. Na jednom konci kvitnú levandule, na druhom ruže a inde je potôčik. Nedávno som bol v okolí Liptovského Mikuláša a tam sa mi tiež veľmi páčilo. Najkrajšie je v mojej záhrade doma /smiech/.

‍Medzi tvojich najlepších priateľov patrí Tony Moisés. Ako vzniklo vaše priateľstvo a čím ťa obohatilo?

Naše priateľstvo je dlhoročné a máme podobný osud v rôznych smeroch. Tony prišiel do mojej tanečnej školy ako malý chlapec a bral som ho ako maskota našej skupiny. Tam vyrástol po všetkých smeroch a po dlhú dobu sme boli pracovne prepojení. Jednu dobu sme sa veľmi pohádali a sklamal ma. Potom však prišiel za mnou a ospravedlnil sa mi. Povedal mi to takým spôsobom až mi začali tiecť slzy. Objal som ho a odvtedy je medzi nami všetko v poriadku, považujem ho za svojho mladšieho brata. Neskôr sa dostal do problémov a asi sa hanbil mi o tom povedať. Dlho sme sa nevideli a bolo mi za ním smutno. Keď sa objavil, tak som ho prijal s otvorenou náručou a pomohol som mu prekonať jeho závislosť. Zase spolu cvičíme karate a už má za sebou skúšky na čierny pás. Stal sa z neho úplne iný morálny človek a má silné zásady.

‍Ako sa darí tvojej peknej dcérke Vierke?

Vierka býva so mnou v mojom dome. Prechádza ako ja takými sínusoidami kedy sa jej darí lepšie inokedy horšie. Má sa relatívne dobre. Zatiaľ si nenašla taký vzťah ako by si priala, ale je veselá a šťastná. Má veľký talent reči a duchovné cítenie, vie to ľuďom podávať. Hovorím jej, že by mala byť motivátorka, radiť ľuďom ako prekonávať ťažkosti a problémy. Moju prácu pozoruje akoby z diaľky,  ale ja viem, že sa odo mňa učí i keď mi to nepovie /smiech/

‍Tvoja životná filozofia, motto, obľúbený citát?

Ja mám svoj vnútorný spirituálny duchovný svet, ktorý sa točí okolo jogy a preto neviem či by ma ľudia úplne pochopili. Preto sa vyjadrím inak. Táto doba nás učí, aby sme boli silní a tvrdí, aby sme dokázali prežívať, bojovať, byť draví a toto všetko v sebe rozvíjať. Ale potláčame v sebe takú detskosť, dobrotu a dôveru k ľuďom. Dôležité je nie len budovať svaly, aby sme odolali tomuto svetu ale aj učiť sa čo mu dávať a robiť ho krajším. Nech si ľudia myslia, že som rojko a slabý, ale toto je dobré v sebe rozvíjať.

‍