Chcem vychovať majstra sveta

Jozef Filípek sa narodil v Trnave ako jedináčik. Tam prežil aj svoje detstvo. Rodičia ho oboznámili i s Bratislavou, z otcovej strany tam žije rodina. Po základnej škole, kde už silnou dominantou bol šport, absolvoval Športové gymnázium. Už vtedy ľudia z jeho okolia vedeli, vrátane jeho samého, že športu sa nikdy nevzdá. Univerzita Komenského, Fakulta telesnej výchovy a športu v Bratislave bola Dodova posledná škola, kde ukončil prvý stupeň štúdia.

Čím si chcel byť keď si bol malý?

Povedzme si, čím také dieťa vo vývoji, skúmajúce svet nechce byť. Každú chvíľu niekým iným. Ako malý som chcel byť skrátka najlepší vo všetkom čo som robil, veľmi ma tešilo víťazstvo v športe. A určite som chcel byť niekým, s kým sa ľudia smejú a koho obdivujú, chcel som byť ľúbené dieťa, tak ako každé. Myslím si, že sa mi to z časti aj darilo, mal som výbornú výchovu od mamky, nechýbala ani tvrdá drezúra.

Čo si študoval na vysokej škole?

Trénerstvo a učiteľstvo telesnej výchovy - špecializácia džudo. Kolovali reči, že však "telovýchova", to je brnkačka. Toto tvrdenie musím vyvrátiť. Anatómia, teória a didaktika športu, fyziológia a iné perličky veľmi tvrdo preverili moju pevnú vôľu v učení.

Ktorá známa osobnosť bola tvojim profesorom?

Teraz spravím tú najväčšiu drzosť, za čo sa im ospravedlňujem, no uvediem ich bez titulov. Skutočne si nepamätám presné tituly, predsa bolo to už pár rokov. Boli to napr. p. Bíňovský, p. Vanderka (teraz je dekanom FTVŠ), p. Štefanovský a iné kapacity. Taký možno mediálne známejší je Viktor Bielik, vidieť ho i v relácii Životné premeny.

Od detstva si sa venoval džudu. Aká bola tvoja športová kariéra?

Tip top sínusoida. Jeden kolega raz povedal, že celý náš klub dokopy, mal toľko zranení ako Filípek osve. Od 16-tich rokov mi bolo niečo stále. Zlomeniny, luxácie, roztrhnutá pobrušnica teda hernia, výrony. Po 18-tich rokoch, možno i skôr som bol bez šance na dobehnutie rovesníkov. Teda šanca je vždy, no musíte mať okolo seba tím ľudí, ktorí vedia, musíte nastaviť hlavu, musíte mať podporu zo všetkých strán a iné faktory. Žiaľ ja som mal na svojej strane len gymnaziálneho trénera, ktorý je, dovolím si povedať, jeden z najlepších technikov v boji na zemi v džude akých poznám. Nemohol mi sám vtedy pomôcť ako som potreboval, bolo nás veľa a v danej chvíli tam boli oveľa úspešnejší športovci ako ja. Urobil jeden krok, za ktorý mu budem do smrti vďačný. Povedal: ,,Príjdi poobede na tréning malých detí, budeš mi robiť pytel“. Vtedy sa to všetko začalo.

Čomu sa venuješ dnes?

Dnes sa venujem predovšetkým deťom a mládeži v oblasti športu. Tvoríme športové cykly pre deti v predškolskom, mladšom školskom veku a teda samozrejme i pre dospelých. Vytvorili sme športové školy, kde dovolím si tvrdiť, nielen dieťa ale i celá rodina nájde v dohľadnej dobe pre športovú sféru svojej osoby úplne všetko od 3 rokov po dôchodok. Samozrejme budeme ešte tvrdšie pracovať. To najdôležitejšie je aby po nás niečo zostalo. Spravíme všetko pre to aby celý svet plakal keď zomrieme. (smiech)

Máš v trénerskej oblasti dlhodobejší cieľ?

Sú dva. Prvý je jednoznačný a myslím si, že dôležitejší. Umožniť čo najväčšiemu počtu detí športovať vo všetkých smeroch. Prispieť k športu v prvotnej fáze, kde športovec šport objavuje a tvorí si k nemu vzťah. To znamená, ak si povie každé dieťa, že šport je a bude neodmysliteľnou súčasťou života, moja úloha je splnená. Nemusí to byť len džudo. Ale priznám sa, vyskúšal som veľa športov a džudo je skutočne viac ako šport. No a druhá je tiež jasná - vychovať majstra sveta.

Tvoj športový vzor?

Je veľa športovcov, ktorý majú vo svojej osobnosti niečo, čo má môj neskutočný obdiv. Po prečítaní pár kníh musím povedať určite mená Miyamoto Musashi - najväčší samuraj všetkých čias. Kto nepozná jeho biografiu, určite odporúčam. Emil Zátopek jednoznačne tiež.

Máš ešte jednu športovú vášeň. Povedz nám o nej viac.

No nielen jednu, ale bavíme sa určite o netradičnej novinke, ktorú mi pandémia trošku vzdialila. No moje nadchnutie v oblasti športu v poslednom období má surfovanie. Konkrétne si predstavte tento okamih. Prepádlujete na surfe na greenpoint (miesto kde sa dvíhajú vlny v oceáne), zapadá slnko v zálive, úplné ticho, príde tá posledná vlna, ktorú zoberiete a idete až na pláž, tam sedíte zadýchaný na piesku a pozeráte ako zapadá slnko. To sú chvíle, ktoré si budem pamätať naveky.

Ktoré miesto na surfovanie sa ti najviac páčilo?

Zatiaľ nemám moc z čoho vyberať, no jednoznačne Portugalsko - Peniche.

Aké miesta vyhľadávaš keď chceš relaxovať?

Jeden druh relaxu mám určite s priateľmi. Zábava, smiech, príroda, sloboda. Odísť z pracovného rytmu na chatu alebo k moru. Toto je pre mňa jedna z najlepších foriem relaxu. Druhá forma je pri športe s čistou hlavou. Tie pocity po tréningu, ktorý bol na hrane sú na nezaplatenie. Každý športovec ich pozná. Kto sa s tým ešte nestretol, to treba zmeniť.

Charakterizuj sám seba.

Môžem len povedať ako sa vidím v zrkadle a čo chcem najviac.(úsmev) Určite cieľavedomý, úctivý, slušný, skromný nie som, to viem. Chcem, aby sa ľudia okolo mňa smiali, zabávali a cítili dobre. Priznávam mám rád pozornosť. Všade kde som, chcem aby zo mňa niečo bolo. Radšej rozprávam ako počúvam. Ale ak počúvam, skutočne počujem. Počúvam málokedy. (smiech) Viem len všetkých naokolo ubezpečiť, že budem drieť dovtedy, kým to nebude tak ako si to všetko predstavujem. Aby po mne zostalo niečo, čo budem môcť brať ako nájomné za to, že som fungoval na tejto planéte.

Tvoje želanie do roku 2021?

Máme pandémiu. Ale tá raz skončí. Nič netrvá večne ako sa hovorí. No oveľa viac ma znepokojuje nastavenie ľudstva. J.D.Rockefeller povedal: "V každej katastrofe treba vidieť príležitosť". Myslím si, že čokoľvek sa stane, neoprávňuje človeka zabudnúť na to, že je človek. Akými vlastnosťami sa človek prejavuje, čím sa odlišuje od gumy a nič neoprávňuje človeka, aby sa začal správať ako opica, poprípade aby človek vychovával z človeka opicu. Vždy som žil, žijem a budem žiť vo svete, kde mladý človek zomrieť môže a starý musí. Preto žiť treba tak, aby toho pocitu hanby bolo čo najmenej, poprípade aby sa neopakoval stále dookola. Takže moje želanie znie: Želám si aby človek bol človekom a nikým a ničím iným.

Máš svoje životné motto alebo obľúbenú ľudovú múdrosť?

Určite je to Cicerov citát: ,,Esse quam videri." Znamená: ,,Radšej byť ako vyzerať."

Možno ešte veta: ,,Priprav sa na najhoršie, očakávaj najlepšie."

‍