Bratislava verzus Paríž

Barbora Přidalová sa narodila v Bratislave, kde žije a pracuje. Vyštudovala Vysokú školu Ekonomickú, odbor Obchod a marketing. Jeden semester absolvovala v Paríži. Po ukončení štúdia pracovala v PR agentúre, kde nadobudla skúsenosti v tejto oblasti. Aktuálne pracuje pre slovenského IT distribútora Veracomp Slovakia na pozícii PR Specialist. Má na starosti vzťahy s verejnosťou a online marketing. Váži si, že jej firma umožňuje venovať sa celoživotnej láske - tancu. Ako členka tanečnej skupiny Ladylicious chodí na rôzne tanečné vystúpenia v televíznych projektoch, na koncerty a firemné eventy.

Aká je Barbora ako človek? Charakterizuj sa.

Vnímam sa ako veselý a optimistický človek. Myslím si, že tak ma vníma aj väčšina ľudí v mojom okolí. Preto ma niektorí označujú za “Slniečko”. Nie je to však tým, že by som svet videla cez ružové okuliare. Práve naopak, som človek, ktorý sa snaží stáť nohami pevne na zemi. Ale bez úsmevu a snahy myslieť optimisticky, by bol náš život ťažší. Považujem sa za veľmi empatickú a citlivú osobu. Občas mám vďaka týmto dvom vlastnostiam tendenciu skĺznuť do náladovosti. Rodina a priatelia sú pre mňa najväčším požehnaním, preto sa snažím byť im vždy oporou.

Kto je tvoj najlepší priateľ, čo si na ňom najviac vážiš? 

Som šťastlivec, ktorý nemá iba jedného najlepšieho kamaráta. S kamarátkou Katkou sa poznáme už od škôlky, prechádzame životom spolu, dá sa povedať, že od narodenia. Vieš si predstaviť čo všetko už máme spolu zažité. Je tu ďalšia moja spriaznená dušička Saška. Stačí keď sa na seba pozrieme a bez slov vieme všetko, čo sa v nás deje. Čepinka, ďalšia moja dobrá dušička. Samozrejme moja sestrička a baby z Ladylicious. Toto všetko sú osôbky, ktorým môžem povedať všetko na svete s najväčšou dôverou. Viem, že chceme pre seba navzájom len to najlepšie.

Aký je rozdiel medzi vysokou školou u nás a v Paríži kde si študovala?

Ako veľký rozdiel vnímam vzťah profesor – študent, ktorý je postavený na veľkom vzájomnom rešpekte a rovnocennosti. Profesor sa netvári ako niekto, kto je “niečo viac”, ale ako rovnocenný kolega, ktorý chce zo študenta vydolovať maximum. Na druhej strane, študenti vnímajú profesora ako autoritu a veľmi si ho vážia. Na hodinách sú študenti aktívni, pýtajú sa a sú smerovaní myslieť kriticky. Musia dospieť k určitému záveru logickými krokmi, zbieraním informácií z viacerých overených zdrojov. 

 Akí sú Francúzi, ak sa to dá paušalizovať?

Necítim sa byť vôbec kompetentná povedať akí Francúzi sú. Strávila som tam len jeden semester, a to iba v Paríži. Sú tam určité odchýlky v charakteristikách u Parížana a napríklad u Francúza z juhu. Z osobnej skúsenosti môžem konštatovať, že poznajú dobre svoju históriu. Sú na ňu pyšní a majú tendenciu byť voči nejakým nápadom alebo myšlienkam kritickí. Jeden môj známy Francúz povedal, že z toho si nič nerob, my sme vždy “contre”, teda proti. Máme to vo svojom DNA. Aj keď nakoniec súhlasia, predchádza to dlhou diskusiou, kým sa všetci zhodnú. Vedia hodiny diskutovať o umení a gastronómii, či už je to čašník alebo vysokopostavený manažér. Večer v podnikoch alebo na kultúrnych podujatiach vidieť viac generácií pokope. Tínedžer s neznámym dôchodcom si dokážu vychutnať vedľa seba rockový koncert a potom sa vzájomne porozprávať ako sa im koncert páčil. U nás sú dôchodcovia na niektorých podujatiach alebo večer v podnikoch skôr raritou. Kultúrne sú Francúzi úplne niekde inde ako my.

‍Zážitok z Paríža, ktorý sa ti najviac vryl do pamäte? Čomu ťa naučil život vo Francúzsku?

Je to neuveriteľné klišé, ale každá nočná prechádzka v Paríži bola vždy zážitkom. Život tam ma naučil väčšej samostatnosti. Každý, kto žil nejaký čas v zahraničí vie, že tam je človek vždy cudzincom. Mnohokrát sa môže napriek úžasným zážitkom cítiť sám a opustený. Dá to však človeku neuveriteľnú skúsenosť a po návrate domov sa cíti byť silnejší, s oveľa väčším prehľadom. Až v Paríži som si veľmi uvedomila, ako mám Bratislavu rada a ako sa na ňu opäť teším.  

‍Zúčastnila si sa súťaže Česko-Slovensko má talent. V akej disciplíne a aké máš spomienky na túto súťaž?

Vďaka tejto súťaži vzniklo zoskupenie Ladylicious , aj keď sme sa s dievčatami poznali skôr z rôznych tanečných projektov. Bolo to veľmi dobré a osudové rozhodnutie. V tomto projekte môže človek súťažiť ako jednotlivec alebo ako skupina v čom si myslíte, že máte talent. Mali sme obrovskú radosť keď sa nám ako jedinej tanečnej skupine v tomto dieli podarilo prebojovať sa až do finále. V súťažiach je to pre skupinu o vzájomnej tímovej podpore, adrenalíne, nervozite a pri úspechoch o úžasnej vzájomnej radosti. Tým, že je to ešte vysielané v televízii a sleduje to pomerne dosť ľudí, je to o to viac silnejšie.  

‍Zaoberala si sa tancom aj po skončení tejto súťaže?

Áno, pod vedením Miňa Kereša sa nám po tejto súťaži podarilo byť súčasťou viacerých úspešných projektov, ako napríklad koncertu Lucie Bílej, Majka Spirita a ďalších. Z nedávnych projektov je to určite TV show Tvoja tvár znie povedome a Chart Show. Krásne tanečné zážitky máme aj z menších vystúpení, ktoré sú organizované pre rôzne firmy, ale niekedy aj náš samostatný tréning vie vniesť do všedného dňa krásny zážitok a spomienku. I keď mi čas veľmi nedovoľuje zúčastňovať sa všetkých vystúpení, vždy keď môžem ísť je to pre mňa obrovská radosť.

‍Si spoluautorka prvého kurátorského portálu s novinkami zo sveta IT pod názvom ITshare. O čom to je?

Pred tým, než som začala pracovať pre Veracomp Slovakia som si neuvedomovala ako málo vieme o kybernetickej bezpečnosti, ale aj o IT ako takom celkovo. Firmy aj jednotlivci  prichádzajú o svoje citlivé údaje a v najhorších prípadoch musia formou výkupného hackerom zaplatiť nemalú finančnú čiastku. ITshare je teda venovaný širokej verejnosti. V praxi to funguje tak, že prostredníctvom „kurátorov“ vyberieme spolu s kolegyňou Naďkou z relevantných zdrojov tie najpodstatnejšie informácie zo sveta IT. Tieto potom zdieľame na našom portáli. Čerpáme nielen zo slovenských zdrojov, ale hlavne zo zahraničných. Na nich sa nachádzajú informácie, ktoré k nám ešte neprenikli. Formou printscreenu uvádzame zdroj odkiaľ sme čerpali. Uverejňujeme aj články, ktoré vznikli v našej redakcii, teda sú od našich IT špecialistov s ktorými spolupracujeme.

Ako tráviš svoj voľný čas? Máš nejaké hobby?

Priatelia, biografické knihy a filmy, tanec a joga. Tiež rada spoznávam nové kaviarne, bistrá alebo reštaurácie. S obľubou trávim čas v tých, ktoré už poznám a viem, že tam dostanem úžasnú kávu, víno alebo pochutinu. 

Čo by si vylepšila v meste kde žiješ? Žila by si radšej niekde inde?

Bratislavu milujem. Má úžasné čaro, najmä Staré mesto, ale je čo zlepšovať. K tomu, aby bola lepšia je potrebné  úsilie nás všetkých. Nezahadzovať odpadky tam kde nepatria a byť úctivý k pamiatkam a budovám. Nie som “hejter” grafitov, niekedy vedia nejakú stenu skrášliť, ale na starých historických budovách to považujem za hlúpe a neúctivé. Tiež by prospelo viac zelene a starostlivosť o historické budovy. Nedávno som išla okolo Národného múzea. Padá z neho omietka, vyzerá ošarpane a smutne. V iných mestách je národné múzeum považované za niečo posvätné a je pýchou celého mesta. Ako optimistka si myslím, že sa urobili za poslednú dobu veľké pokroky a verím, že to tak bude pokračovať.

‍Tvoj obľúbený citát, životné motto resp. ľudová múdrosť?

Je ich viac. Záleží od konkrétneho obdobia, alebo danej situácii. Mojou všeobecnou filozofiou je, že všetko má v živote svoje dôvody, na ktoré niekedy môžeme prísť až s veľkým odstupom času. Majú nás niečo naučiť a posunúť osobnostne vpred.

‍